Čakáme na Zúbčatko,  o Zúbkovej

A bolo tehotenstvo

Tak. A je to tu. TEHOTENSTVO. Si v tom. Budeš mama. Budete rodičia. Budete mať dieťa. Po prvotnom šoku zo zistenia tehotenstva, prišli myšlienkové pochody. Tie „ako sa to mohlo stať“ odišli a prišli tie „a čo teraz?“. No teraz už nič. Už len počkáš, kedy to vyrastie a odíde z domu. 😀

Srandu bokom a poďme na to vážne…. Moje prvé mesiace alebo ak chcete prvý trimester, bol príšerný. Totálne sa mi zmenili chute – prestala mi chutiť káva, moje milované bryndzové halušky a bryndza ako taká, vlastne mi prestalo chutiť úplne všetko čo som dovtedy mala rada. Vrátane čistej vody.

Tieto dve čiarky to všetko začali

Zmena chutí

Napríklad mäso. Stačilo mi vidieť kuracinu a dvíhal sa mi žalúdok. Stačilo jedno sústo už som bežala na záchod. Nastúpila strašná chuť na sladké jedlá, ktoré som dovtedy vôbec ale že vôbec nejedla. Napríklad také palacinky. Za tie som bola ochotná dať aj dušu. Tak isto buchty na pare alebo žemľovka. Pamätám si, že som sa budila s neskutočnou chuťou na dukátové buchtičky alebo sa mi snívalo o palacinkách. Často. 😀

Neskôr som zistila, že mäso vo všeobecnosti, nie je „náš“ problém. Problém bola len kuracina. Nemohla som dokonca ani kurací vývar. To som však zistila neskoro…. 😀 Toľko času koľko som strávila v kúpeľni som tam nestrávila ani v tých najbujarejších rokoch môjho života. 😀 Každé ráno som sa budila s opicou takou, že keby som vedela aké rána prinesie tehotenstvo, na výške by som bola rada za tie, čo som mávala. 😀

Prvé mesiace som mala neskutočnú chuť na kapustu. Raz som Ivana vyslala do obchodu a kým sa vrátil, prechádzala som sa nervózne po kuchyni ako hladný lev. 😀 Keď už konečne prišiel, otvorila som ju a jedla namiesto chipsov 😀 Proste deficit kapusty 😀 K tomu mi asi automaticky išiel knedlík (alebo išla knedľa? 😀 ) takže moje obľúbené jedlo sa zrazu stal segedínsky guľáš. Bože to bolo nebíčko v papuľke keď som ho jedla.

Aby som zmenila trošku denné menu u nás doma, tak sa robila aj plnená paprika s knedľou na striedačku s maďarským guľášom. V tie dni som však do seba tlačila uhorky. Mŕtve, utopené uhorky. Ktoré som dovtedy neznášala a dušovala sa, že ja ich URČITE nebudem jesť! Ani keď príde tehotenstvo ani NIKDY. Veď fuj…. No… rada by som vysvetlila, že prečo som ich teda jedla. Ale je to jedna veľká záhada. Dosť sa za to hanbím, hlavne za to, že som bola schopná vypiť aj tú vodu… 😀

Vidíte ako dobre vyzerali? A Ivan ich všetky zjedol…lebo mne bolo zle 🙁 😀

Stále hladná….

Zúbok si pripíjal s každým, komu novinu oznámil a ja som každé ráno za to trpela. 😀 Nespravodlivý toto život ženy. 😀 Tak isto on jedol, zatiaľ čo ja som bola hladná. Niečo som si kúpila/navarila/objednala a keď som to začala jesť, zistila som, že mi to nechutí. Takže jedol on. Aj keď vlastne hladný nebol.

Napríklad – uvidela som nápis pizza. Dostala som na ňu samozrejme chuť. Tak som zaparkovala a modlila sa, aby predávali aj len také trojuholníčky lebo na celú som nemala miesto a ani čas. Ale hladná som bola zrazu za troch. Samozrejme pri mojom šťastí pizza slizes nemali. Ale mali kebab. Takže Ivan si kúpil kebab, najedol sa a ja som bola stále hladná, zatiaľ čo on nebol ani predtým. Parádny život tehotnej ženy. 😀 Nasr….srdená som bola neskutočne. 😀 Permanentne. Lebo som bola stále hladná. Vivat tehotenstvo!

Neviem či má zmysel Vám hovoriť, ako neskutočne mi chýbali bryndzové halušky. Joj ako hrozne by som si ich dala. Alebo pirohy so slaninkou! Joj ale nemohla som! Pretože mi absolútne nechutili. Čo mne! Tomu stvoreniu vo mne. Vedela som, že len čo by som ich zjedla, tak by šli von. Neskôr sme sa dohodli ( 😀 ) na kompromise. Halušky so syrokrémom. Nebolo to nič moc ale boli sme spokojní. Všetci. Hlavne Zúbok, že už nemusí počúvať moje šomranie. 😀

Bruško sa začala zväčšovať dosť skoro…ale najprv to bola „len“ voda a nafúknutosť

… a stále ospalá

Och to teda bolo! Spánok! Bola som schopná prespať 16 hodín denne. Cez víkend som vstala o siedmej, vydržala byť hore do desiatej a potom som zas išla spať. Zobudila sa pred treťou a o siedmej som už nariekala Zúbkovi, že by sme už mohli ísť spať. 😀 Najlepšie boli víkendy, kedy mal nočnú, pretože vtedy som s ním mohla prespať celý víkend bez výčitiek. 😀 Najhoršie boli zas dni, keď som chodila do roboty.

Miestami som premýšľala, ako sa uložím na wecku, aby ma nik nevidel ako si schrupnem. Po ceste domov ma pri zmysloch držala len myšlienka, že ma tam čaká posteľ. Inak by som nevyšla ani z parkoviska a spala v aute. Keď ma v tomto období chytila choroba, prespala som celé dni. Ivan vybavoval veci okolo domu, domov chodil mi len čaj navariť a ja som za ten čas ani nezmenila polohu. Proste som to celé prespala v horúčkach.

Bolesť moja každodenná

Neskutočne, ale naozaj príšerne a skoro každý jeden deň ma bolela hlava. Snažila som sa proti tomu bojovať ale nie vždy som to zvládla bez paralenu. Aj napriek obrovskému množstvu vody, ktoré som pila, ma bolesť neopúšťala.

Keď sme už pri vode, tak čistá mi absolútne nerobila dobre. Bolelo ma z nej brucho a vždy som ju vyvracala. Takže som presedlala na minerálky. Hocijaká perlivá voda bola dobrá. Snažila som sa piť aj čaje ale keď prišli teplá, odišla aj moja chuť na ne. Sestrička odporučila džúsy ale pomarančové mi nechutili, ani moje milované ananásové. Až raz Ivan priniesol domov grepový a ja som konečne objavila džús, ktorý by mi zachutil. Smädná som však bola ale stále. Možno viac ako hladná 😀

Sestričke som sa sťažovala ako nedokážem zahnať smäd. Keď sa ma spýtala, že na čo mám chuť, bez zaváhania som odpovedala, že na pivo. Touto odpoveďou som prekvapila aj samú seba, lebo veď ja pivo nemám rada. Hahaah, veď tu už vlastne vôbec nejde o MOJE chute. Dieťa bude evidentne celé po tatkovi. Vodu nie, ale pivo na litre 😀 A tak som dostala povolené jedno denne. Najkrajší moment dňa to býval. 😀

K bolestiam by som ešte pripojila bolesť krížov. Na túto bolesť som vôbec nebola pripravená. Myslela som, že sa zlomím v polovici a už ma nikdy nikto neposkladá naspäť. Nedokázala som stáť, sedieť. Len ležať a trpieť. 😀

Potom už prichádzali len klasické problémy. Nízky tlak, točky a odpadávačky. Prekvapila ma tá obrovská citlivosť prsníkov. Keď som sa ich sama nechtiac dotkla, napríklad pri obliekaní alebo opretí sa, išla som z kože vyletieť. 😀 Och áno, tehotenstvo, najkrajšie obdobie ženy. 😀

Unavená, rozospatá a hladná 😀

Milené tehotenstvo 😀

Hormóny, hormóniky

Moja neochota rozprávať sa s ľuďmi prekročila rekordné maximum a naozaj som komunikovala, len keď to bolo extra nevyhnutné. Bola som podráždená a nevrlá, milá som bola asi len vtedy keď som jedla. Sekundu po tom som zas bola podráždená lebo som bola neustále hladná. Asi to pripíšem faktu, že som bola dosť frustrovaná z toho, že mi nič nechutí. 😀

Zúbok potom skonštatoval, že mi bude robiť neustále palacinky. To ma celkom upokojilo….až do momentu kým som nezahryzla a nezistila že sú s nutellou. Hej aj tá mi chutiť prestala a musel robiť, chudáčisko, nové s džemom. Joj, či ja mám ochotného manžela. Naozaj… moje výkyvy zvládal na jednotku. Ale tak…. mal vynikajúci tréning. Veď už je so mnou pár rokov a tie ho čo to naučili. 😀

Keď sa ma niekto opýtal, že či som mala aj taký čudný „tehotenský stav“ tak náš obľúbený s pánom manželom je tento: Bola som sama doma a išla som poukladať čistý riad z umývačky. Otvorila som ju a začala vykladať…. no a v tom netuším ako, prečo ale začala som z ničoho nič plakať. A ani som sa nezastavila.

Proste som porobila robotu, ktorú som začala, keď som skončila, zavrela som myčku, utrela slzy z tváre a bolo. Koniec. Vtedy som zistila, že čo sa vlastne stalo a začala som sa sama na sebe smiať, že či som normálna. Večer som to hovorila Zúbkovi so slovami “ no to by si nepochopil, keby si to videl“ a on mi na to “ ja to nechápem ani keď to teraz od teba počúvam“ a krútil hlavou a dobre sme sa pozabávali. 😀 Typické tehotenstvo. Dúfala som, že ďalšie mesiace budú oveľa lepšie… veď sa to hovorí, že najhoršie sú prvé tri… hahah. ISTO! 😀

čarovné slovné spojenie – BUDEM MAMA

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete