Naša svadba

Bez priorít sa nepohneš. Ani pri plánovaní svadby

Takže svadba. Konečne sa do toho púšťam! Rozbieham sériu článkov o našej svadbe. Naposledy som Vám napísala o tom ako sa TO stalo. Ako ma požiadal o ruku. Dnes pokračujem a napíšem ako som (ehm SME 😅) svadbu plánovali, čo sme prežívali a aké to bolo. Nebude všetko ružové, nie všetko nám vychádzalo ale sľubujem, že to bude mať happyending 🙂 Nakoniec sme si povedali ÁNO 😅. Tak teda poďme na to. Náš začiatok plánovania svadby.

Základ svadby? Pre niekoho asi dobrá hostina, svadobné šaty, obrúčky alebo to pravé miesto. Pre mňa? Fotograf! Keď som predýchala šok zo zásnub a z toho, že Zúbok mi oznámil, že by chcel veľkú dedinskú svadbu a na nej celú rodinu a také tie naozajstné tradície, musela som si postaviť piliere. Akú chcem svadbu ja? Koho na nej chcem? Na čom mi záleží a naozaj to musí byť? Moja odpoveď bola jednoduchá – musia tam byť rodičia a najlepšie kamošky. Ostatné mi je jedno. Chcem šťastné manželstvo nie brutálnu, veľkú a drahú svadbu.

A práve prvým mojim pilierom bol fotograf. Fotograf, ktorého fotky mi vyrazia dych na prvý krát, ale aj každý ďalší, keď sa na ne pozriem.

Zo svadby proste musím mať fotky, ktoré budem milovať, ktoré budú zdobiť priestory nášho bytu (alebo domu, keď budeme veľkí a bohatí – vtedy som ešte nevedela čo všetko sa po svadbe stane 😅 viď články zo sťahovania), fotky, ktoré budeme s hrdosťou a láskou ukazovať našim blízkym, kamarátom a potomkom. A v neposlednom rade to musia byť fotky, ktoré nahradia naše svadobné video. Fotky, ktoré keď si budeme prezerať, budú z nich sršať emócie, budeme z nich cítiť lásku, šťastie a dojatie, pretože sme sa ( na zatiaľ ) dohodli, že kameramana z našej svadby vynecháme.

Plánovanie? Už včera bolo neskoro

A tak som začala hľadať. Áno ja. Pretože môj drahý budúci muž mi jemne oznámil, že on síce svadbu chce a chce ju ( na môj vkus veľkú, na jeho vkus malú ) „so všetkým čo k svadbe patrí“ ale vyberať a plánovať sa mu SAMOZREJME nechce. Po mojom naliehaní súhlasil, že teda bude taký láskyplný a pomôže mi, ale bol by rád (rozumej – viac neurobí ) keby som ja vybrala z milióna možností tri a on vyberie z tých troch. Takže som začala hľadať ja. Ja, čo som NIKDY na svadbe nebola, čo som nemala ani potuchy, ako sa pohybujú ceny, podľa čoho určiť základné kritériá a hlavne KEDY je ten správny čas sa niekomu ozvať a začať plánovať, vyberať a dohadovať.

Prvý „preplesk“ mi dala budúca svokra, keď ma vysmiala, že svadbu treba plánovať MINIMÁLNE rok dopredu…

Koľko???? Vtedy som bola v myšlienkach niekde na púšti a okolo mňa išla taká tá slamená „lopta“ alebo, ako by som to nazvala, veď viete… Len vy, široko ďaleko nikto a nič a vy úplne bezradný a sám…😅 No po pár minútach som sa pozbierala a vravím si, že veď to zvládnem, som predsa silná, emancipovaná žena a jeden fotograf ma nemôže rozhodiť, veď do svadby koooopu času ( haha o tom, ako som sa zosypala ďalších milión krát, lebo som zistila, že výberom fotografa moje plánovanie nekončí vám hádam písať nemusím… no budem, v iných blogoch, sľubujem😅 ). Takže sme sa dohodli, vlastne som si postavila hlavu, že chcem svadbu v lete, v júli😅.

zdroj: Pexels.com

Dátumy a budgety

Samozrejme, ako predpovedala Anka ( budúca svokra, ale radšej ju volám menom ) prvý fotograf, ktorý ma oslovil na základe fotiek na internete mal mesiac Júl už totálne plný. Aj ten druhý, a aj ten tretí. Po vstúpení si do svedomia som termín prehodnotila a dali sme ho na máj, Ivanovi sa od začiatku júl nepáčil a teda som si povedala, že nebudem tvrdohlavá 😅. Nie, žeby som to robila kvôli fotografovi všakže 😅. Neskôr sa z toho vykľul 10. máj, ale to predbieham 🙂

Druhý „preplesk“ som dostala, keď mi začali chodiť cenové ponuky. Vtedy som naozaj začala pochybovať o našej schopnosti mať svadbu. Teda nie, zlý výraz. Zaplatiť svadbu – to je to správne pomenovanie. Lebo keď si stanovíte rozpočet DO 4 tisíc a fotograf vám napíše, že berie 1200€ + cestovné, tak sa vám tak trošku začnú rúcať vaše predstavy o pohodovom plánovaní ( hovorila som, že som nemala ani potuchy o tom, koľko taká svadba stojí? A podľa Zúbkovho výrazu, ani on nie 😅).

Nakoniec sme museli hranice budgetu posúvať smerom hore, a určiť si priority, do čoho naozaj zainvestovať. Z môjho pilieru ohľadne fotografa som ale nemienila ustúpiť. Proste fotky musia byť SKVELÉ a ak také chcem, musím si za to aj zaplatiť… Zúbok bol však na tom úplne inak, Nechápal, prečo stoja fotky toľko peňazí (doteraz to nechápe 😅) a jednoducho mu neostalo nič iné, len to rešpektovať 😅.

No stále aj vo mne ostal taký ten pocit „je to príšerne veľa peňazí za JEDEN deň“. Už som bola nahlodaná úvahami, že to celé zrušíme a že nepotrebujeme „papier“ na lásku a že také peniaze za to proste nestoja, že dáme radšej nejakú dovolenku na Bahamách alebo čo. Ale poháňala ma dopredu predstava, že môj chlap chce svadbu. Koľko žien by sa chcelo vydať ale ich chlap nechce svadbu. Pozbieraj sa dievča!

Ale po dobrom spánku som zas nabrala zvyšky odvahy a zapla Facebook, že neexistuje, aby som ja nenašla to čo hľadám!

Fotka je viac ako tisíc slov

Prehrabávala som sa stránkami, hashtagmi, a zrazu na mňa vyskočila fotka páriku odfoteného v garáži. Tá atmosféra, ktorá išla z tej fotky mi na chvíľu zastavila svet….no zamilovala som sa. Veď posúďte sami :

zdroj: FB Martin Šándor Photographer

Bola som nadšená! Hneď som otvorila jeho stránku a začala prezerať svadobné fotky v albume, keď prišiel Zúbok, že čo robím. Tak som mu povedala, že som našla fotografa (jeho ironickú poznámku „ďalšieho?“ som odignorovala) a že ak chce, nech sa kukne na fotky aj on. A v tom mi hovorí, že veď ten pár na jednej svadobnej fotke pozná! Takže, dostal tajnú misiu 😅 zistiť recenzie a v duchu som si gratulovala, ako krásne ho zapájam do roboty 😅 . Recenzie zistil, Ivanov známy bol spokojný a tak som si zopakovala bežný postup – nájsť kontakt, napísať mail, odoslať a čakať na odpoveď, ktorá prišla tentokrát skoro okamžite.

Fotograf bol neskutočne milý, priateľský, odpovedal na mojich milión otázok a ešte ma aj pochválil, že on má rád, keď sa zákazníci veľa pýtajú 🙂 Milené. Nakoniec sme sa dohodli a našli fotografa. Hurááá. A ani to dlho netrvalo :).

Takže dievčatá! Čo nám z môjho zúfalstva vyplýva? Netreba sa vzdávať! Skôr či neskôr nájdete to, čo hľadáte aj keď to možno nebude prebiehať podľa Vašich predstáv. A hlavne! Nevzdávajte plánovanie. Len pokojne plánujte, vyberajte, preberajte a veľa sa pýtajte ak to potrebujete, iba tak vyberiete dodávateľov, s ktorými budete najviac spokojné 🙂 . Krásne plánovanie prajem A NEZABUDNITE si to užííívať! Pre mňa bolo plánovanie svadby krásne obdobie plné (aj) zábavy. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete