Dovolenka splnených snov

Dovolenka splnených snov

Volám sa Michaela, mám 24 rokov, manžela a bývam v Bratislave. Toto všetko už o mne pravdepodobne viete. Čo však asi neviete – teda, ak nesleduje môj Instagram, pretože ak áno, podľa mňa sa nedá, si to nevšimnúť – som zbláznená do Harryho Pottera. Nie do tej postavy, dokonca ani do herca. Som zbláznená do sveta, ktorý J.K Rowling vymyslela. Čarodejnícky svet, aby som bola presná 🙂 Celý knižný príbeh okolo Harryho Pottera je pre mňa neskutočne fascinujúci. Veľa dôvodov by som Vám vedela napísať, že prečo som taká na mäkko ale to by bolo na celý jeden článok.

Tento úvod bol potrebný, aby ste pochopili, prečo som mala obrovský sen ísť do Ameriky – presnejšie na Floridu do Orlanda. Tam sa totiž nachádza….fanfáry poprosím…. Universal Orlando Resort. Vysvetlím.

Universal Orlando Resort

Universal Orlando Resort, sú 3 zábavné parky, ktoré tvoria tento rezort. Jeden park je aquapark, a dva sú „klasické“ zábavné, s atrakciami alebo ak chcete kolotočmi (prosím nepredstavujte si retiazkový a podobné „slovenské“ kolotoče z jarmokov). Presne tieto dva posledné spomínané parky som si priala vidieť. Pretože v jednom z týchto parkov (Universal studios) sa nachádza Šikmá Ulička a v druhom (Islands of Adventure) sa nachádza Rokvil a Rokfort.

Vždy som vedela, že navštíviť tieto miesta a vidieť ich na vlastné oči bude pre mňa splnený sen. No taktiež som vedela, že ten let pre mňa nebude malina. Aby ste tomu správne porozumeli…. nevedela som si predstaviť letieť 13 hodín z toho 9 nad Atlantikom. Neskutočne sa bojím a dúfam, že mi teraz všetci piloti odpustia, ale vôbec im nedôverujem. No proste… nerada lietam! Posledné noci pred odletom sa mi snívali nočné mory a keď sa ma niekto pýtal na let, zvieralo mi žalúdok. No keď som videla Instastories Lucypug a jej priateľa Goga, keď boli v Universal Orlando Resort povedala som si, že sa jednoducho musím hecnúť a urobiť všetko preto aby som sa tam dostala.

Vtedy som napísala Nikol (Svadobné jedinečnosti) a začali sme si o Orlande intenzívne písať a snívať. Po nekonečných fantáziách, aké by bolo keby sme tam, mi raz napísala, že oni sa teda hecli a idú už v Októbri! Neskutočne som závidela, možno som bola až zelená, no zo srdca som jej to priala a dúfala som, že bude veľa fotiť a natáčať a všetko mi to poukazuje.

Nakoniec sa nám to podarilo

Koncom leta sa však udiali zmeny v plánoch a zrazu sme sa s Ivanom začali reálne rozprávať o tom, že by sme mohli ísť do Ameriky aj my. A dokonca už v Októbri s Nikol! Po svadbe sme sa definitívne rozhodli spojiť dovolenku v Amerike so svadobnou cestou a to bol pre mňa výbuch šťastných emócií! Pôjdem do Ameriky, uvidím na živo Šikmú uličku a ešte tam budem aj so svojím manželom? No mohlo niečo pokaziť ten okamih? Jasné že mohlo.

Toto všetko pokazilo moje podvedomie, mozog alebo už čokoľvek iné, čo mi niekde v kútiku ukazovalo červený výkričník, že POZOR ešte môžeš spadnúť do oceánu a nič z toho neuvidíš a ešte, ako bonus, umrieš. No super! Túto kazičku nálady som pekne krásne chytila a zavrela do imaginárneho šuplíka môjho vnútorného ja. Taktiež, keď sa ma niekto spýtal AKO idem JA prežiť let, som sa hrala na hluchú. Jednoducho všetky obavy som pochovala.

Pohodička pred odletom z Viedne

Balenie na rýchlo a hurá do sveta

6. októbra sme teda vstali (na moje pomery) extra skoro a z Bratislavy sme vycestovali tak, aby sme 6.10 stihli z Viedne lietadlo do Nemecka. Vo Frankfurte sme si prešli letiskovými kontrolami, jednou klasickou, jednou špeciálnou, kde sa Ivan sťažoval, že keď mu týpek začal masírovať nohy prestal v tom najlepšom 🙂 Evidentne z toho všetkého nemal vôbec stiahnutý žalúdok ako ja a našťastie mi pri cestovaní takýmto humorom dosť pomáhal. Nestačilo, že nám už preskenovali batožinu, na ďalšej kontrole si vypýtali otvoriť kufor a ešte sa v ňom fajnovo prehrabali. A to sme si mysleli, že sa 4 hodiny budeme na letisku nudiť, no nakoniec sme boli radi, že sme stihli let do Philadelphie.

Lety predtým neboli bohvie čo, vzlietanie a pristávanie som, priznám sa, nezvládla bez pár slzičiek, no tento najdlhší a najstrašidelnejší let bol úplne v pohode. Neviem, či to bolo veľkosťou lietadla, alebo tým, že som nesedela pri oknách a teda som nič von nevidela alebo tým, že nám začali skoro okamžite nosiť jedlo hahah 🙂 Aj keď let trval 9 hodín, utieklo nám to celkom rýchlo. Jedli sme, počúvali sme hudbu, jedli, hrali sa hry, jedli, kukali film, spali a potom zas jedli. Fakt nás dobre vykŕmili v tom lietadle 🙂 Najlepšia bola čokoládová zmrzlina (na ktorú som sa tešila aj cestou naspäť ale vyprdli sa na nás 🙁 ) .

Tak ako spomínam v blogu Môj rok 2018 bola to fantastická dovolenka a toto bola teda prvá, úvodná časť o našej svadobnej ceste – dovolenka splnených snov 🙂

Druhá časť : o našom prílete do Ameriky.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete