o Zúbkovej

Keď chlap(ec) hľadá výhovorky

Dostala som skvelý nápad! Asi mi je málo a potrebujem do života nejaký adrenalín. Ktovie. Proste som si na necelé dva týždne zavolala domov môjho mladšieho brata (sériu týchto článkov si môžeš prečítať tu). Nebudem hovoriť o koľko mladšieho, pretože môj prostredný brat už má dvadsať a ja sa tento rok kvôli tomu cítim neskutočne staro. Pamätám sa ako sa narodil a ja som sa vytešovala, že som staršia sestra. Dnes, keď mi to pripomína, klopím oči a tvárim sa, že ho nepočujem…. 

No spať k veci – môj sedem ročný brat prišiel k nám domov a naša Lina sa od neho nikam nechcela pohnúť. Dokázala sa na neho pozerať celé minúty a keby nežmurkala, mala by som strach, či vôbec dýcha. Keď som ich spolu videla, chytila ma náhla túžba mať hneď niekoľko detí.. Ale len na pár sekúnd 😊

Aj Riško z nej bol úplne mimo! Konečne mal možnosť cítiť sa ako veľký brat. Ja viem, ja viem – je strýko. Pripomínal mi to veeeľmi často. Aj to, že ja nie som jeho mama a že sa teda nemám správať ako generál. Lebo vraj nie som. A teda keď nie som, nemôžem mu ani prikazovať čo má a čo nemá robiť. To môže len jeho mama. A ani od nej to vraj nemá rád. Takže žiadne príkazy! Veď je na prázdninách. Hahah, dieťa moje zlaté….😂

Sadia budúce víno 🙂

Každý deň malá vojna. Aby sme sa nenudili….

Našu vojnu za domáce úlohy a učenie odložme bokom a poďme sa venovať tej druhej, trošku menšej, aj keď rovnako intenzívnej vojne. Večerné kúpanie. Po celodennom behaní, skákaní, vyvaľovaní sa na tráve, kolobežkovaní a sadení hrozna, sa prosto odmietal ísť okúpať! Prečo? Vysvetlenie prišlo hneď. On nemá svoju kozmetiku! Na otázku, prečo si ju teda nedoniesol prišla odpoveď, že on nečakal, že aj ja ho budem nútiť sa sprchovať . Povedzte mi, kde chodia deti na tieto perličky? 😂

“A aká je tvoja kozmetika?” 

“Taká….fialová kozmetika.” 

Uhm. Skvelé. To si mi pomohol chlapec môj… A tak sme spravili dohodu. On sa umyje inou kozmetikou a ja mu za to dovolím umyť si zuby dospeláckou pastou. Plus o dve stránky rozprávky na dobrú noc viac. Hmmm, to znie fér.  

O pár dní neskôr, keď mali na úlohu naučiť sa počítať peniaze, sme sa hrali na obchod. Z letáku sme vystrihovali produkty a vtedy ho zbadal! Svoj obľúbený fialový sprchový gél! To bolo radosti. Vraj kupuje!  Po domácich úlohách naň opäť zabudol a keď šiel Zúbok do obchodu a pýtal sa, či chceme niečo špeciálne, Riško hneď kričal: „fialovú kozmetikuuu!!!“  Nuž, tak sme na zoznam vecí pripísali aj fialový sprcháč… lebo evidentne nie je kozmetika ako kozmetika😂.

Človek aby tu strážil aj sprchové gély…

Keď sa Zúbok vrátil a podal mu aj ružový šampón, jeho radosť asi nemohla byť väčšia. Zrazu sa nemohol dočkať kedy už konečne pôjde do vane. No toto keby som bola vedela, mohli sme si ušetriť kopu “a prečooooooo” a “veď nie som špinaýýý” a “ nieeeeee dnes som sa naozaj nezapotil”. Nie, dnes keď si behal pol dňa za loptou a druhú polovicu dňa sa hral v zemi s lopatou si sa naozaj určite nezapotil ani nezašpinil  . Zrazu nebolo ťažké, ho dostať do vane. Zrazu bolo ťažké, ho z nej dostať von. Lebo „špina sa ešte nestihla odlepiť od tela.“

„Ale veď si hovoril, že nie si špinavý…“

„Kým som prišiel do vane, som sa zašpinil.“

„Áno? A kde?“

„No to tak… samé…. zo vzduchu a tak…“

Ono to je naozaj extrémne ťažké – udržať si vážnu tvár a nezasmiať sa na tých somarinách, čo dokáže to dieťa vyprodukovať. Musím sa to ale naučiť, lebo deti majú veľmi radi pocit, že ich názor je dôležitý a to čo hovoria, berieme vážne (som niekde čítala😂).

Spokojné dítko

Keď Rišiak odchádzal domov, povedal, že kozmetiku si berie so sebou. Lebo my by sme mu ju vraj určite minuli. Vtedy som sa na tom zabávala… Keďže je u nich doma táto kozmetika taká obľúbená, rozhodli sme sa, že ju vyskúšame aj pre našu Mandragorku a pár dní ju už produkty čakajú v kúpeľni (ešte som sa nerozhodla, že UŽ je čas 😂). Minule mi bolo čudné, že ako to, že je sprcháč stále na inom mieste a ubúda z neho, keď sme ho na Karolku ešte nepoužili. Keď bol Zúbok v sprche, počula som ho hundrať, že kde je zas ten sprcháč. Vošla som do kúpeľne, že mu teda podám zo skrinky nový, keď sa už minul. No na polceste som si všimla – veď náš sprchový gél je normálne tam, kde aj mal byť. Skoro plný.

Chlapi sú ako malé deti… doslova

“Ale ja nechcem tento.”

“A aký chceš?”

“No ten s tou pumpičkou.“

„Veď ten je pre malú”

„To ho nemôžem aj ja používať?”

“Prečo by si ho mal používať ty?”

“Noooooo vieš…. keď on je taký fajnový a pokožku mám po ňom takú hebkú a vláčnu. A veď, najprv ho otestujem ja, až potom ho dáme malej. Nech sme si istí, že je jej kozmetika kvalitná“. 

Takže tak… Je jedno či má chlap rokov sedem alebo viac ako tridsať…. Výhovorky dokážu nájsť všetci rýchlosťou zvuku. Chápete? Tak on jej míňa sprcháč a ešte sa tvári, že to robí vlastne pre jej dobro 🤷‍♀️ .

Tých pár dní s dvoma deťmi bolo skvelých aaaaaa možno sa čoskoro zopakujú 😉 Páčilo by sa ti pokračovanie série Sama doma s dvoma deťmi?
Daj mi vedieť do komentára 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete