Sme rodičia

Máme doma prasiatko

Ako ten čas letí… Pred chvíľou sme si domov z pôrodnice doniesli malé klbôčko, ktoré sa nevedelo poriadne ani hýbať, a dnes máme bláznivé bábätko, ktoré nás už dokáže pohrýzť! Už vie dať najavo, čo sa jej páči, čo jej je smiešne, čoho sa bojí a aj čo jej (ne)chutí – JEDLO! Je to tak… Naše bábo sa pomaly, ale isto, mení na špinavé prasiatko. A náš domov na poriadny chliev 😂🤷.

Viem (a často si z toho aj sama robím srandu), že varenie nie je moja silná stránka. Veď ako by aj mohla, keď si dokážem spôsobiť popáleninu pri nepečenej torte. Ale to, že moje dieťa bude odmietať uvarenú mrkvu a bude sa pri tom tváriť, že: „Ako mama, to čo mi dávaš za gebuzinu, to ma chceš akože otráviť alebo čo?!” som naozaj nečakala. Po pár neúspešných pokusoch som to radšej vzdala a povedala si, že to URČITE NIE JE mojou vinou. To len dieťa ešte nie je pripravené jesť niečo iné ako mlieko… A tak som počkala. Týždeň som jej dala na to, aby sa mame ospravedlnila a uvedomila si, že mamina kuchyňa je pre každé dieťa tá najlepšia. 

Jedlo? Nie, radšej fľašu

No ani po týždni mi to moje bábo nevedelo patrične vzdať úctu za tú moju “námahu” v kuchyni. A to som od mrkvy prešla aj k cukete, zemiakom, batátu alebo aj k jabĺčku. Nič. Ignorácia. “Chceš ma otráviť?!” face – vtedy som už naozaj začala premýšľať, či NÁÁÁHODOU ozaj nie je chyba vo mne. Doktorka to ešte podporila, vraj: “Musíte hľadať niečo, čo jej zachutí”. Joj, pani doktorka, to hľadať nemusím. Stačí podať fľašku a ona vám ukáže, čo presne jej chutí 😂. A nie, nie je po mamičke, že by to bolo víno. Zatiaľ…

Už som bola taká nahlodaná pochybnosťami, až som začala uvažovať, že ju naozaj začnem prikrmovať tak, ako kázala doktorka. Cez fľašu. Aj keď dávať zeleninu dieťaťu cez fľašu mi neprišlo najideálnejšie riešenie, ale tak… Ak by to znamenalo, že začne jesť, za pokus nič nedám, nie? A tak som dobrovoľne zničila cumeľ na fľaške a spravila tam väčšiu dieru, aby jej to jedlo odtiaľ bez problémov vytieklo. A aj vytieklo. Rovno do úst, z ktorých to išlo rovno von. Dieťa sa na mňa pozrelo a keby vedela, začne po mne kričať niečo ako “zradkyňa” alebo dokonca “oje..ehmklamárka” 🙈 .Tak tento pokus mi teda nevyšiel.

Kamarát internet

Našťastie, existujú sociálne siete a kamarátky (ďakujem Marínka 😍 – jej blog si môžeš pozrieť TU) , ktoré sú tu vždy, aby podali pomocnú ruku alebo navrhli pokus číslo „užnieviemkoľko“. Ako odpoveď na prosenie o zázrak mi kamarátka poslala profil jednej mamičky – Eriky, ktorá dala tip na „iné“ kŕmenie detičiek, ktorým sa nepáči štandard (profil na Instagrame – Iná mama v Chorvátsku). A tak sme to so Zúbkom hneď vyskúšali. A skoro sme odpadli! Naše Zúbčatko bolo ako vymenené. (Tento pokus sme skúsili v piatom mesiaci a spomínala som ho už aj v tomto článku). Zrazu mrkva nebola fuj a brokolicu jedla tak, ako jej mama orieškovú nátierku. Aleluja. Stal sa zázrak. Ona konzumuje jedlo! 😍

A nie je to ani žiadna veda. Proste ju dáme na podložku, tam sa otočí sama na bruško a ide sa obedovať. Kŕmim ju ja lyžičkou a dávam jej kašičky. Kúsky zeleniny a ovocia má pred sebou a keď má čertovské úmysly ukradnúť mi lyžičku, ponúknem jej kúsky a ona sa nimi uspokojí. Väčšinou 😂.Keď nie, vtedy má silnú potrebu ukázať mi, ako SPRÁVNE vkladať lyžičku do pusy. Nuž 🤷.Nie som dokonalá, aj ja sa len učím 😂.

Zjednoduš si to ako môžeš

Po obede sa ide raketovou rýchlosťou do kúpeľne, kde dokážeme nájsť kúsky jedla aj v plienke. Po skúsenostiach už jedáva väčšinou IBA v nej. Lebo, no – prasiatko. A vyzerá tak aj podložka. Našťastie, upratať ten svinčík netrvá dlho – väčšinou stačia len vlhčené obrúsky s 99 % obsahom vody, ktoré mám vždy po ruke. Ale minule som sa rozhodla ešte viac si to zjednodušiť a kúpila som aj podložku na jedenie, a teda, tú, len vezmem a umyjem v umývadle. Je to oveľa rýchlejšie a tvorí sa pri tom menší odpad 🙂. Ale naše dieťa je vynaliezavé a veľmi šikovné, takže už trénuje na telesnú výchovu – hod do diaľky. Odporúčam preto mať po ruke servitky, vlhčené utierky alebo aspoň látkovú plienku. Ja mám po ruke najradšej všetko 😂.

Takže, nakoniec sme prišli na to, že Karolíne sa proste viac páči konzumácia vo vlastnej réžii. Síce nespapá toľko, čo jej o pár týždňov starší kamarát (budúci manžel 😂), ale papá. Dokonca začína mľaskať, keď vidí jesť nás a pri vlastnom jedení vydáva zvuky podobné “mňam – mňam” štýlom ako jej otec, keď si upečie rebrá 😂. U nás sa tomu hovorí: „Počuješ, ako mi chutí?“ Áno, dieťa naše, počujeme. A susedia tiež počujú, keď ti nechutí…


———-
      Tento článok vyšiel s podporou Pampers

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete