o Zúbkovej

Máme zlomené srdcia

Pamätám si, ako sme si ju niesli domov. V krabici v MHD. Všade bolo ticho len ona mraučala v krabici a ľudia na nás čudne pozerali. A mne to bolo jedno. Bola som šťastná. Zúbok konečne povolil mačku v byte!

Najprv som chcela ryšavého kocúra. Takého podobného tomu, ako mala Hermiona Krivolaba. No keď som uvidela Lillku, bolo mi jedno, že nie je ryšavá. Aj to, že nie je kocúr. Bola to láska na prvý pohľad. A asi aj Ivan sa zaľúbil, keď ju nakoniec povolil. Aj keď, najprv sa bránil, “bude to tvoja mačka, ty sa o ňu budeš starať, čistiť jej záchod a kŕmiť ju. Aj veterinára budeš riešiť ty,” hovoril, kým sme šli po ňu. Po pár dňoch, keď prišiel z práce, jeho prvé slova boli “ahoj láska”, a nie, nehovoril ich mne. Hovoril ich jej. Lebo ona taká bola. Každého si vedela získať. A najväčšiu lásku prechovávala k mužom. 

Od prvého dňa bola naša. A my jej. Bola stále pri nás a keď mi bolo ťažko, vždy bola mojou oporou. Ľahla si ku mne a vždy ma vyliečila. Mali sme obdobie, ktoré bolo ťažšie ale našli sme kompromis. No a potom prišiel problém s mojim tehotenstvom. Pravdepodobne ju premohla žiarlivosť. Začala chudnúť a prestala jesť. No keď sme si pokecali, prišla na to, že ju budeme ľúbiť aj keby sme mali detí päť. A tak to naše dieťa začala ľúbiť aj ona. Nepohla sa odo mňa celé tehotenstvo, dávala na mňa pozor a podľa mňa sa pokúšala mi to dieťa vysedieť. Keď sa Zúbčatko narodilo, strážila ju ako oko v hlave. Alebo ako sliepka vajíčko lebo aj keď už v postieľke ležala Karolína, ona sa nevzdávala a išla si teóriu “dobrých tvorov sa všade veľa zmestí” a snažila sa potlačiť k nej do hniezdočka.

Lillka bola náš domáci miláčik a člen rodiny. Aj keď mi dotrhala záclony, keď bola mačiatko, ničila mi periny “tlačením kapusty”, púšťala chlpy, spávala v detskej postieľke aj keď to mala zakázané, kradla jedlo z linky, ocikávala návštevám (nie len) topánky, dokázala sa mstiť, ako len mačka vie. Milovala smrad z cigariet, tuniaka z plechovky, kartónové krabice a moje kreslo… bola to naša láska. Moja pani Norissová. Moja modelka. A zlomila nám srdcia tým, že odišla… neodhadla rýchlosť toho debila čo letel cez dedinu a pri odprevádzaní Zúbka do roboty stratila svoj posledný mačací život. 

Papuľka naša, neskutočne nám chýbaš. Neviem to ani slovami opísať, aké prázdno si tu po sebe nechala. Dúfam, že tam kde teraz si, máš dosť vtáčikov na lovenie a dosť ňuňavých diek na tlačenie kapusty. Ľúbime ťa 

❤

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete