Sme rodičia,  Zúbčatko rastie

Najhektickejší mesiac

Máme za sebou ďalší spoločný mesiac. Dnes sú to presne štyri mesiace, odkedy sa nám narodila dcéra. Včera to bol rok, odkedy nám doktor potvrdil, že budeme traja a predvčerom to boli dva roky, odkedy ma Ivan prekvapil v posteli a spýtal sa ma, či budem jeho ženou. Samé výročia. Plus jedna karanténa a dve zlomené srdcia. Zatiaľ najhektickejší mesiac je za nami…

Karolkin štvrtý mesiac sa začal skvelo. Bola ju pozrieť starká a doniesla jej sloníka. A mňa bola vyvenčiť v meste. Neviem, čo je pre Linu lepšie… to že sa zamilovala do plyšáka, s ktorým od tej doby cez deň spáva alebo vyresetovaná mama? Každopádne…obe sme boli nadmieru spokojné a obe sme si to užívali.

Škoda, že som tento článok nezačala písať skôr… isto by bol viac zábavnejší, optimistickejší a veselší. No najprv nás zastihla Korona… vírus, ktorý sa šíri veľmi rýchlo a veľa ľudí sa ním nakazí, a tak sme ostali dobrovoľne s Karolínou doma. Zúbok stále musí chodiť do práce, ale tiež sa zdržuje pri ľuďoch čo najmenej… no a potom sme sa v sobotu 14. marca zobudili a odvtedy náš svet nie je ako býval… Karolína sa už ráno, kým ja spím, nemá s kým rozprávať, nemá ju kto vytláčať z postieľky a nemá ju kto večer budiť mraučaním. Ja už nemám s kým tráviť večery, keď je Zúbok preč a Teodor na potulkoch, a nemá mi ani kto „zavadzať“. Prišli sme o člena rodiny a je nám z toho veľmi smutno.

Prvotiny v tomto mesiaci

Karolína má za sebou prvé očkovanie. Zvládla ho veľmi dobre, bola statočná 🙂 síce boli trošku slzičky ale veľmi rýchlo ich vystriedal úsmev. Musím sa priznať, že ja som na tom bola oveľa horšie. Dve noci som kvôli tomu nespala, bála som sa. Áno, mám problém s injekciami , či už je to očkovanie alebo odber😂 . Zúbok chodí darovať krv a ja som takáto padavka. Karolka to však zvládla na paničku a ja som na ňu veľmi hrdá :).

Prvý krát bola vonku, vonku s kočíka. Ak sa chápeme 😂. Využili sme karanténny čas a ušli sme do prírody na dlhú prechádzku. V polovici sme si museli dať „piknik“ a Karolína sa prvý krát vyvaľovala na deke mimo domu 🙂 .

Karolka sa rozhodla, že už je čas, pozerať sa na svet inak ako z rodičovských rúk alebo z chrbta. Hlavičku si dvíhala už aj keď ležala na nás alebo bola bruškom na fitlopte, na zemi sa jej však vôbec nechcelo. 28. februára sa ale hecla a dala to. Už sa jej párkrát podarilo prevaliť sa z bruška na chrbátik, no viac sa jej páčiť si ľahnúť a nerváčiť sa, že jej to nejde. Asi vieme, po kom zdedila trpezlivosť 😂.

4. mesiac bol prelomový

Naučila sa robiť lietadielko. A miluje to! Toto po mne nezdedila. Ja sa bojím výšok. Ona? Mám pocit, že čím vyššie je, tým má z toho väčšiu zábavu. Už teraz mi zviera hrudník, keď si predstavím, že sa jej isto bude páčiť sedieť otcovi na pleciach. Neskutočný strach mám z toho. Nuž… musím na svojich strachoch ešte popracovať….

Začala si držať sama fľašku, a aj keď jej občas spadne na nos, nezačne plakať (aj keď je fľaša sklenená 😂), ale začne sa nerváčiť, že nemôže piť a drží ju ešte pevnejšie. Je to proste hladoško 😂.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete