Naše výlety,  o Zúbkovej

Nitra, sedačka a náš výlet

Ráno som vstala na svoje pomery skoro. A zvláštny bol aj fakt, že mi to nevadilo. Zaujímavé. Dala som si rannú kávu, pozrela som si krásny východ slnka a zapla som si podcast na YT. Popri tom som sŕkala tú kávu a gamblila hry na telefóne. Mala som fakt dobrú náladu. Veď je sobota! 🙂 Dnes nás čaká výlet na výstavu nábytku v meste Nitra. Ide sa vyberať sedačka!

Nie že by som sa tešila na tých ľudí alebo nebodaj tie kroky, ktorých tam isto spravíme neúrekom, pretože Zúbok isto bude chcieť vidieť všetko! Och… my máme asi úúúplne inak podelené role v tomto našom vzťahu. 😀 Ja nakupovanie NE-NÁ-VI-DÍM (niekde som videla, že sa to má takto robiť aby ľudia pochopili podstatu 😀 ), zatiaľ čo on sa v tom vyžíva. Jeho obľúbené čítanie je študovanie akciových letákov, zatiaľ čo pre mňa je to zbytočné plytvanie papiera.

No nič. Začínam byť fakt hladná a už je aj čas na to, aby sa pán manžel začal zbierať. Bola som ho zobudiť (pre istotu som mu perinu nechala tam kde bola, ostala som poučená z minula). Kým vstal, nahodila som prvú (a aj poslednú) vrstvu omietky. Dali sme si raňajky a nezabudli sme ani na naše šelmy. Ako by sme mohli? Veď tie sa tvária po 6 hodinách že nejedli rok… Jesť sme im dali na dva krát, pretože budú samé doma až do zajtra. Nehovorte to sociálke!

Ranná rozcvička musí byť 🙂

Hurá na cesty

Ešte jedna predcestovná selfina a môžeme vyraziť. Neviem ako je to možné ale dnes fakt nemám chuť šoférovať. A to sa u mňa naozaj často nestáva. Asi mi nezapasovali raňajky alebo začína pôsobiť nervozita z toho čo ma čaká. Och tam bude zas milión ľudí 🙁 Toto ja fakt nemusím. Ale čo človek neurobí pre kvalitnú slovenskú sedačku všakže? Pred dvoma rokmi sme si presne tiež na tejto výstave kúpili sedačku a musím povedať, že sme s ňou mimoriadne spokojní.

A tak sme sa vybrali do Nitry. Po príchode do mesta som zistila že som sa fatálne mýlila. Bolo tam asi 5krát viac ľudí ako som očakávala. Otras. Už na križovatke stáli policajti a usmerňovali vodičov. Ďalší týpek v oranžovej veste nás navigoval na parkovisko, kde sa ďalší chalanisko s pokladničkou v ruke nehanbil vypýtať za parkovné 5€ a ukázal nám na miesto medzi panelákmi a botanickou záhradou. Akože nemám problém platiť za parkovné ale toto je čisté zdieranie. Pochybujem že toto „parkovisko“ patrí pod agrokomplex a doteraz som bola v tom, že za parkovné sa platí, pretože je strážené alebo aspoň v objekte a vy to nemáte na pešo ďaleko. Nuž ďalší môj dnešný omyl…. Po ceste začalo ešte aj pršať…. hurá. Moja dobrá nálada je evidentne fuč. 😀

Ono tieto moje výkyvy nálad môžu byť sposôbené tým, že sme v marci ešte netušili, že už sme na tejto fotke traja 🙂 Zúbčatko bolo ešte inkognito 😀

Agrokomplex Nitra

Spomeniem ešte fakt že sme išli asi desať minút peši, cesta pre chodcov – rozumej chodník žiadny, pršalo a značenie tiež žiadne. A onen chlapec pri úžere nemal ani snahu do tej pokladničky niečo naťukať a dať nám bloček. Čistý kšeft toto. Otras. Prišli sme do rady na vstupné, kde sme si pomokli v hlúčiku ľudí, a nechápala som ako je možné že tá rada ide tak pomaly. Pri okienku som to všetko pochopila. Pani bola zjavne nadšená, že musí pracovať aj v sobotu a vyberať od ľudí sedem eurové vstupné. A ja som si ešte aj dovolila sa jej opýtať, či sa dá platiť kartou. Tak mi „milo“ odpovedala, že na hlavnej pokladni. Hej..pretože to tu máte tak fantasticky značené, že presne viem, kde tá hlavná pokladňa je, ďakujem. Ešte si niečo pohundrala a konečne sme dostali vstupenky.

Možno vyznievam dosť pesimisticky ale skúste chápať ženu, ktorá fakt takéto akcie nemá rada. Mám sedieť doma? Och rada by som ale manžel ma do nich „núti“. To ako keď chlapovi povieš aby so ženou nešiel na nákupy. Tiež musí ísť. Chudák. Ja ich úplne chápem… a súcitím s nimi. A okrem toho, nechať na chlapa nákup gauču? To isto 😀 😀 Nechcem radšej vedieť ako by tá sedačka vyzerala. 😀

Sedačka zo Slovenska

Keď sme sa so Zúbkom nasťahovali do bytu, nemali sme na výber a museli sme si nechať sedačku, ktorú nám tam zanechali bývalí majitelia. Proste neboli financie na novú. Potom, sme si kúpili za nemalé peniaze novú z nemenovaného obchodu. Do pol roka bola sedačka nepoužiteľná. Ako hej, my sme poctivý povaľači a na gauči trávime dosť času. Robíme na nej skoro všetko…. 😉 ako myslela som to tak, že na nej aj jedávame pretože nemáme jedálenský stôl, len barový pult kde moc času netrávime… takže žiadne prasačinky hej! 😉 😀

Takže…. gauč sme po pol roku museli reklamovať, pretože ste až cítili pružiny a bol fakt nepohodlný. Reklamáciu sme si vydupali tak, že nám vrátili peniaze a šli sme teda hľadať kvalitu. Našli sme ju v Kráľovskom sedení, ktorá pôsobí v Topoľčanoch. Sedačka čo je na byte ( ešte stále doma) má niečo cez dva roky a nevieme si ju vynachváliť. Tak ako my aj naše mačky. Pani nám úžasne poradila s látkou a môžeme ich len odporúčať. Objednávku sme spísali v Nitre na tejto výstave a oni nám ju doviezli až domov. Takže aj tento rok to bolo jasné. Ak sa má kúpiť nová sedačka do domu, určite od nich.

Naša milovaná „stará“ sedačka

Predajcovia z Poľska

Nedá mi a musím ešte spomenúť fakt, že som si (zas naivne) myslela, že táto výstava slúži na prezentáciu slovenských výrobcov a ich výrobkov. No ostala som nemilo prekvapená, koľko tam bolo predajcov z Poľska. Nechápte ma zle, ja proti nim nič nemám, veď tam chodievame nakupovať, Ivan mal dokonca od nich oblek na svadbe, ale keď sme šli sem naozaj som ich tu nečakala. Možno moja chyba. Zas ďalšia…

Aj keď sa nám stoličky, sedačky a iný nábytok páčil, hneď ako sme zistili že nejde o slovenský výrobok, som proste o daný produkt stratila záujem. Opakujem, nemám proti nim nič, tento rok na trhy určite pôjdeme zas, ale tu som proste chcela podporiť slovenského výrobcu. A aj sa podarilo.

Správne rozhodnutia

Prezerali sme aj iné sedačky na výstave ale moje srdiečko nás aj tak zaviedlo naspať ku krútiacej sa korunke. S pani sme zas vybrali látku, ktorá by mala prežiť aj naše dve šelmy, vybrali sme si tročku iný typ a samozrejme aj veľkosť. Zaplatili sme zálohu a teraz už budeme len čakať, kedy sa budeme môcť zas vyvaľovať 😀 . Joj, ale nie že si budete myslieť že to šlo takto rýchlo! Nie, nie. S Ivanom nákupy v žiadnom prípade nejdú rýchlo.

Viete, s ním keď niečo ideme kupovať, vyberiem z triliónu možností päť. Tie dám na výber jemu. Kým sa rozhodne, dve vyradím a potom čakáme ďalších 15 minút kým sa rozhodne on. Mne často po desiatich dojde trpezlivosť a vyberiem ja. On potom prikývne, že super a riešime zas niečo iné. V tomto prípade sme takto vybrali farbu. Potom sme išli riešiť, či budeme mať sedačku radšej vyššiu bez úložného priestoru, alebo nižšiu s ním. Zas som musela vybrať ja. Došla mi trpezlivosť. On je spokojný. Ale je dosť možné, že sa k tomu ešte budeme vracať. Ešte je totiž možnosť do určitého dátumu.

sedačka z www.sinska.sk

sedačka Bonita, látka Lungo 30 (nie je ale vhodná k mačkám)

Edit v Júli

Keď som písala tento článok, bol Marec. Nakoniec som ho nezverejnila, pretože mi prišlo fajn počkať na sedačku a odfotiť ju. Vtedy som ešte netušila čo príde a príbeh so sedačkou bude pokračovať!

V prvom rade musím poznamenať a vychváliť komunikáciu s výrobcami. Keď sme prišli po spísaní objednávky na dom, zistili sme, že musíme zmeniť dlžku sedačky. Nemali s tým ani najmenší problém, keďže už v Nitre sme sa dohodli, že sa to môže stať, nakoľko sa sťahujeme až v máji. Dodávku sme mali tiež dohodnutú až na máj.

Sedačku nám doviezol priamo majiteľ, pomohol Zúbkovi ju vyložiť a ešte mu aj poradil ako a čo. Ako bonus sme dostali aj vankúšiky. To nesmierne potešilo moje ženské srdiečko. 😀 Vankúšikov nikdy nie je dosť! 😀 Keďže sa nám „trošku“ posunul dátum sťahovania, tak sme ju odbalili asi až o mesiac neskôr. Vtedy sme už bývali a boli doma aj šelmy. Vtedy sme zistili dosť nemilú skutočnosť…

Reklamácia

Sedačku sme po dvoch dňoch užívania museli reklamovať. Z časti to bola aj naša chyba, pretože sme si doma nepozreli názov látky a keď sme boli v Nitre nevedeli sme povedať, z akej látky sedačku máme, s ktorou sme tak spokojní. No považovali sme to za zbytočné, pretože som chcela inú farbu a mysleli sme, že nám pani poradí tak úžasne ako predtým.

Pani nám síce poradila ale po dvoch dňoch sme zistili, že nám ten poťah vôbec nevyhovuje. Tu zas prichádza na rad tá fantastická komunikácia, vďaka ktorej už dnes sedíme na fantastickej sedačke! Sedačku nám síce vzali na týždeň, aby ju prečalúnili, ale máme istotu, že bude taká skvelá ako sme mali doma. Nakoniec som upustila z vysnívanej farby a dali sme si látku presne tú, čo sme mali na byte. Takže Kráľovské sedenie určite odporúčame!

Sedačka z www.sinska.sk
Sedačka Bonita, látka Despe č. 09

Traumy na celý život

pokračovanie príbehu z marca

Po tom, ako som odmietla pokračovať a sadla som si na najbližšie možné miesto, Ivan ešte išiel objavovať výrobky na výstave. Ja som už ozaj nevládala. Úplne som bola K.O. Odkedy nerobím v nákupnom centre, som aj zabudla akí vedia byť ľudia vyčerpávajúci 😀 . Svoju traumu z WC som vlastne nechcela ani spomínať, ale Ivan sa na nej tak zabáva, že Vám ju nakoniec predsa len spomeniem. Naozaj nemám dobrý odhad na rozmery ale toto bolo fakt extra malé wécko. Keď ste otvorili dvere wecko nebolo otočené k vám ale doľava. Museli ste ho PREKROČIŤ jednou nohou a čupnúť si tak, aby ste si neobili kolená. Keď ste čupeli, tak dvere ste mali po ľavej ruke, dúfam, že sa chápeme. Viac rozmerný človek alebo tehotná žena nemajú šancu. Ja sama som sa na chvíľu cítila ako klaustrofobik ale čo človek všetko neprekoná keď má silnú potrebu cikať, že? 😀

Ráno som ešte nevedela, že popri sedačke budeme vyberať aj krb. Vyberal ho neskutočne dlho…. a samozrejme 😀 Nevybral. Ak ma ešte nesledujete na insta, určite tak urobte 🙂

Po odchode z Agrokomplexu a nekonečnej chôdzi k autu som myslela, že prespím celú cestu. No prebral ma jeden krásny jeleň. Živý, naozajstný jeleň! To mi urobilo deň a verím, že mi ho vesmír zoslal ako satisfakciu za ten horor čo som zažívala doteraz. No aj tak som si od manžela vypýtala aj palacinky. Ako ospravedlnenie za toto týranie. Aj som ich dostala. A boli výborné 🙂

Nerozumeli sme, prečo mám chuť práve na palacinky, lebo ja sladké jedlá nemám rada. Mysleli sme si, že mi chýba cukor po tom strese čo som zažila ale o pár dní sme zistili, že si to pýtalo Zúbčatko 🙂

Na otočku za ockom a šup domov

Išli sme pozrieť aj môjho ocka, pretože sme ho od sviatkov nevideli. Doniesli sme mu aj lampu a tak sa chlapci nenudili a stavali. Ja som si dala dvojhodinového šlofíka lebo som bola naozaj odpálaná a potom sme si pozreli Harryho och pardón Daniela Redclifa vo filme zo skutočnej udalosti. Ráno sme si dali frišké raňajky a utekali sme domov za tými našimi šelmami. Keby ste chceli vedieť, tak sa toho jedla ani nedotkli. Podľa mňa si ani nevšimli že sme boli preč a prespali 24 hodín. 😀 Až keď sme sa vrátili tak sa pustili do misiek. Brala by som život svojej mačky 🙂

Ešte som dostala aj ružičku 🙂 Lilla evidentne závidí 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete