Ostávam doma s dvoma deťmi – deň 1.

Ostávam doma s dvoma deťmi – deň 1.

Áno, mám len jedno dieťa, no včera som si dobrovoľne jedno navyše adoptovala – môjho (najmladšieho) sedem ročného brata. Riška. A keďže sme v dobrovoľnej “karanténe” tak sa mi pozdáva #ostavamdoma. A teda ja od včera ostávam doma s dvoma deťmi. Dnes bol deň číslo 1. A bolo to zaujímavé, vtipné a v neposlednom rade…. úspešne zvládnuté. Iba žeby nie.

Ráno 

Viem že hneď po nasledujúcej vete si budete trieskať hlavu o monitor a budete mať chuť tento článok vypnúť. Ale nebudem sa hrať na niečo, čo nie som. A nebudem sa tváriť, že som dokonalá. Nie som. Ani nechcem byť. Teda…. chcieť by som chcela, ale spánok chcem viac. A tak sme sa s Riškom dohodli, že ráno keď vstane zapne si PS4 a mňa nechá spať. Aj raňajky mal prichystané v chladničke, keby bol hladný. Ale ako správne sedem ročné decko, ktoré si môže zapnúť playko, nebol 😅.

Znelku PS-ka som počula ráno o šiestej. Presne 6:04. Zmohla som sa na to, že som zavrela dvere, aby sa nedajboh nezobudila aj Karolína a spala som ďalej. O siedmej som počula otvoriť dvere. Prišiel Zúbok. Keď vošiel a vyšiel z izby bolo už pol ôsmej. Je doma už viac ako 20 minút, bol v izbe a nešiel hneď spať. To môže znamenať len jedno – bol v pekárni a chystá sa raňajkovať. Čerstvé anglické rožky! To ma vyhnalo z postele. Aj predstava, že budem chvíľu s ním. Ale tie rožky viac, len mu to prosím, nehovorte 😂 našťastie, články nečíta 😅 Asi pre pokoj v domácnosti.

Stihla som zjesť presne jeden rožok a vypiť pohár vody, keď sa prebudila aj slečna. Takže do postele som sa už spať nevrátila a mladý pán musel svoju činnosť ukončiť tiež. Po vykonaní všetkých nutných ranných aktivít deň mohol začať. 

Riško prečítal Karolke rozprávku pred šlofíkom 🙂

Doobedie/obed

Ako prvé mi napadlo spojiť potrebné s užitočným. Zúbka sme nechali spať v tichom dome a my sme sa vybrali na lesné cestičky. Keď sme sa vrátili začali sme kuchtiť obed, a ja som len dúfala, že nebudeme musieť volať  číslo 150. Moje prosby boli vypočuté, dieťa (moje vlastné) si dalo druhý šlofík dňa a ja som sa mohla venovať celým vedomím len tomu adoptívnemu. Zasadili sme zeleninu, lebo teraz letí eko-bio-raw a chlapec sa potom zahral sám na dvore. S Ivanovou lopatou a rýľom.

Neostali sme úplne doma – vybehli sme sa na doobednú prechádzku do lesa
Prvý deň na dedine a už je z neho záhradkár 😀

Nikdy by som to asi nebola povedala, ale po tejto tichej polhoďke som ochotná to priznať. Mať dom so záhradou je vykúpenie. Stihla som nejakú časť Matovičovej tlačovky a teplú kávu. Cez tie moje umyté okná (rozbehla som si upratovaciu challenge a prekonávam aj svoje očakávania 😅) som ho jedným očkom sledovala, nebojte 😉. 

Pár minút pred podávaním obeda sa zobudil aj pán manžel, takže sme zvrtli krásny, sobotný (neprihorený a chutný 😍 áno som na seba hrdá 😅), rodinný obed a chlapci sa vybrali sadiť hrozno (ehm budúce víno 🙃😂), zatiaľ čo slečna dávala posledný šlofík dňa v kočíku. A ja? Ja som mala ďalšiu polhodinu. Pre seba. Pravdou však je, že si vôbec neviem spomenúť, čo som robila 😅. Proste som bola doma a isto som nepohla ani prstom 😅 .

Chlapci doma sadili hrozno 🙂

Poobedie 

Keď odišiel Ivan do nočnej, vtedy začal ten správny adrenalín. Zistila som, že mladý pán vlastne (ne)chodí do školy a treba robiť domáce úlohy. Takže sme sa začali venovať škole, kedy ale začal tikať Karolíne čas na večerný rituál. Takže som mala behačky medzi jedným a druhým a ani jednému som sa nevenovala dostatočne. Vlastne som oboch dosť odflákla a zajtra im to dúfam vynahradím.

Keď som mala Krpaňu vo vaničke, začalo to pravé orechové. Riško zistil, že vlastne moja ponuka kúpeľa nie je vôbec zlý nápad a teda, že ju prijíma. Lenže to, že tá ponuka bola pred hodinou mu akosi ušlo. No a povedz dieťaťu, že nie, nevykúpem ťa 😅, keď si mu to vlastne sama navrhla. Takže som v malej vaničke mala malé dieťa, a vo veľkej vani zrazu druhé, veľké dieťa 😂. Upokojovala som sa vidinou toho ríbezliaku, čo sa mi chladí v chladničke a vravím si, že ak toto zvládnem, zaslúžim si minimálne o pohár navyše. 

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, obe deti prežili, obe boli čisté a jedno dokonca už spalo vo svojej postieľke. Pre moje pokojné svedomie aj so svojimi naplnenými potrebami. Druhé malo v obývačke pustenú rozprávku, aby prečkalo tie chvíle bez toho, aby pol domu bolo hore nohami alebo nedajboh, aby som ho znovu nemusela kúpať. Keď mi oznámil, že by chcel, aby som mu prečítala Potterovskú knihu pred spaním, splnili sa mi všetky sny o uspávaní dieťaťa.

Neviem, či som niekedy niekomu čítala radšej, ako jemu v tej chvíli. Po prvej kapitole som usúdila, že to musí stačiť a donútila som sa odísť. Lebo inak by som tam sedela a čítala až do konca. Siedmej časti. A potom tie knihy navyše 😂😂😂 .

treba k tomu komentár?
Na mojom Insta to dnes proste žilo

Záver

Je sedem hodín večer, ja mám v kuchyni bordel ako po výbuchu, ale nevadí. Spokojne si sadám s pohárom vína a gratulujem si. Keď si vravím, ako skvelo som dnešný deň vlastne zvládla zisťujem, že som Richardovi zabudla pripomenúť, umyť si pred spaním zuby 🙈. Tak teda nič. Dnes za odmenu len jeden pohár. 

P.s. Najväčší úspech dnešného dňa, aj napriek tomu, že segedín a torta boli nenormálne jedlé, získava Karolína a jej prvé pretáčania sa z chrbta na bruško 🥰

Karolka oslávila už 4. mesiac 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete