Ostávam doma s dvoma deťmi – deň posledný 

Ostávam doma s dvoma deťmi – deň posledný 


Tak vás tu opäť vítam. V denníku alebo pri psychohygiene matky s bábätkom a s “adoptovaným” sedemročným fešákom menom Riško. Deň číslo 11 a zároveň posledný deň. Kvôli zákazu vychádzania, sviatkom a všetkého toho naokolo sa naše dobrodružstvo končí. Ak ste tento článok objavili ako prvý a neviete ako sa to všetko začalo, odporúčam začať článkom Ostávam doma s dvoma deťmi – deň 1..

Po dňoch, kedy som na deti bola úplne sama a oslávených meninách, o ktorých sa môžete dočítať TU, nadišiel víkend, ktorý ubehol ako voda. Doma sme boli všetci, ešte aj kocúr 😅. Ja som už mala samonásery (taký ten stav, kedy nikomu nič nepovieš, nikto nepovie nič tebe, len si niečo pomyslíš a vytočíš samú seba  behom pár sekúnd 😂) pri pohľade na kuchyňu.

Vyhoretá kuchárka

Prisahám, že som v kuchyni za tento mesiac v karanténe strávila viac času, ako za celý (skoro) rok, čo tu bývame. A to nehovorím o tom “matkovskom syndróme”, ktorý som začala u seba pozorovať. To je taký ten, že ideš si nabrať vodu ale popri tom máš nutkanie naložiť  myčku, ručne umyť veci, ktoré sa ti tam nezmestili, vydrhnúť linku, popri tom nabrať vodu mužovi, ktorý ťa o ňu poprosil cez kuchynské okno, nasypať granule kocúrovi, ktorý ti mraučí pod nohami, spraviť čaj chlapcovi, ktorý ťa oň poprosil cez terasu a potom urobiť rýchlo mlieko dieťaťu, ktoré sa stihlo zobudiť a plače, ako keby si jej jesť nedala minimálne týždeň. A keď ju už kŕmiš zistíš, že sa sa vlastne nenapila 🤦‍♀️😂. 

Tak presne po tomto stave som si povedala, že potrebujem timeout od kuchyne. A chlapi vtedy prišli s parádnymi nápadmi. Jeden navrhol grilovačku, druhý opekačku. A tak bol program na dva dni jasný. Nebudem komentovať fakt, že som v tej kuchyni musela tak či tak stáť, všetko pripraviť na tácku, všetko im von doniesť (lebo ved oni sú obutí a nechce sa im vyzúvať🤦‍♀️😅) a potom to aj všetko spratať… nie. Budem sa sústrediť na fakt, že Zúbok pripravil pár hodín pred grilovaním mäso do marinády, famózne ho ugriloval, a ja som sa brutálne dobre najedla bez toho, aby som sa (minimálne raz) popálila😅🙈 . Potom, ako bonus, všetko ponosil do kuchyne a ja som ju zas mohla upratať 😅🙈. Ale dôležité je, že som nemusela to jedlo variť/piecť/grilovať či inak pripravovať ja. 

Upriamujem pozornosť na moju obuv 😅

Domáce úlohy 

Riško je extrémne šikovný chlapec. S veľmi dobrou pamäťou. Až príliš dobrou pamäťou 😅. Ale keď niečo nechce robiť, jesť, povedať alebo čokoľvek iné čo NECHCE, je to extrémne ťažký boj. Musíš mať sakra silné argumenty aby si bitku s ním vyhrala. A domáce úlohy, respektíve len zapnutie videa, ktoré prišlo zo školy, sa dá prirovnať k vojne. Bojuje ako lev. A ja som príliš tvrdohlavá na to, aby som nevyhrala. Veľa hádok a kriku boli kvôli škole v tieto dni. Väčšinou zaberala fráza “nemusíš, ale ty neprejdeš do druhého ročníka, nie ja”. Vtedy si aspoň za stôl sadol. Potom ešte muselo prísť pár ďalších fráz ako “Riško, ty sa neučíš kvôli mne, ale kvôli sebe” alebo “čo povieš pani učiteľke, keď sa ťa v škole opýta, či si pozeral jej videá?” 😅 

Potom to už išlo pomerne ľahko. Do momentu, kedy učiteľka nepoužila v prejave slová ako “skúste”, “môžete” či “porozmýšľajte”. Vtedy som vedela, že nastáva další problém. Pretože všetko dobrovoľné je zbytočné a navyše. A on predsa “nie je stroj” 😅 aby robil všetko. Takže v jeho ponímaní nebude robiť nič 🤷‍♀️😂.  Zaujímavý je ale fakt, že keď už šlabikár alebo písanku otvoril, odpor k učeniu sa vyparil. Úlohy urobil ľavou zadnou a veľmi dobre. Kým sa nepoužili slová “dobrovoľná” či “navyše” tak naozaj spravil aj to, čo som si vymyslela a on vlastne nemusel. 

Riško spokojný s domácou úlohou

Aj my sme takí boli

Pri kvíze bol ale urazený, že ja mám všetky odpovede správne. Zúbok sa mu snažil vysvetliť, že preto, lebo ja som sa učila a robila som aj robotu navyše. Vtedy sa chlapec postavil a tresol dvermi na svojej izbe. A my sme so smiechom spomínali na školské časy a dávali si facepalm, že vlastne ani my sme žiadne úlohy navyše robiť nechceli. A klameme chúďaťu dieťaťu 🤦‍♀️. A ďalšia vec je fakt, že v kvíze nebola otázka „vymenuj všetky svetadiely“. Lebo ak by bola, tak by som pohorela na plnej čiare! Ale na to sme prišli až na druhý deň, pri geografii 😅 .

Taktiež som si spomenula na teen časy, kedy som Riška upozorňovala na HOLÉ KRÍŽE! “Okamžite sa zagab, veď počkaj, spomenieš si na moje slová, keď budeš mať 25!” To mi hovorievala mama. A ja som si na tie slová spomenula, keď som mala 23. Sekla sa o dva roky 🤷‍♀️ no a dnes som si na ne spomenula znova, keď som presne tú istú vetu povedala Riškovi. Aj s dodatkom, že tiež som mamu nepočúvala a teraz ma bolí chrbát…

Hry – hlavne tie stolné boli u nás na dennom poriadku

Posledné dni

Pondelok sme si užili ešte v trojici. Upiekli sme (Riško piekol, ja som bola len odborný dozor) bublaninu, zahrali sme sa pár hier, boli sme chvíľu na záhrade, a veľa sme sa ľubkali. Už bolo príliš cítiť vo vzduchu, že zajtra ide mladý pán domov. Obom nám bolo z tohto faktu smutno, no obaja sme sa aj tešili. Ja hlavne na to, že už nebudem musieť v mysli vymýšľať argumenty, prečo sa niečo musí robiť 😅 Napríklad: sprchovať sa 😅. Veď on sa ISTO pri tom behaní, skákaní, polievaní, kopaní, opekaní a váľaní nezašpinil či nespotil 😅😅.

Medzi nami – je to mega únavné. Asi nič ma nevie tak vysiliť, ako nekonečné dohadovanie sa za niečo.  Toto boli momenty, kedy som si hovorila, že jedno dieťa mi URČITE stačí. Druhé nechcem! No a striedali ich ranné momenty, kedy som videla obe deti v posteli sa jašiť a mojkať a vtedy som si hovorila, že by som ich chcela aj päť 😂😂😂.

Dnes chlapi stihli ešte zasiať trávu, lebo to blato na pozemku nie je bohvie čo. Pred domom, sa nám už trávnik začína črtať 🥰 no a stromčeky tiež začínajú pučať 🙃. Potom sme opekali, potrápili sa s poslednými úlohami a už sa len mojkali na gauči a vravela som Rišiakovi, že ho nikam nepustím. Lebo mi bude smutno. A naozaj. Tak som si zvykla, že mám doma dve deti, že teraz asi umriem od nudy. Už predtým som od nudy začala upratovať, no teraz mi asi ani to nebude stačiť.

Pečenie koláčov ho bavilo – hlavne plody jeho práce 🙂

Záver

Aj keď bol Zúbok v robote, bolo tu živo, mala som sa s kým rozprávať (aj sa hádať 😅) a do postele som chodila tak fajnovo unavená, že som rýchlo zaspala a nemusela som rozmýšľať nad žiadnymi hlúposťami. Keď som vstala, naskytol sa mi nádherny pohľad na deti, ktoré sú do seba zamilované a ja som krochkala blahom. Obávam sa, že zajtra, keď ostanem doma sama len s Karolkou, bude dom čudne prázdny. 

Bolo to skvelých 11 dní a dúfam, že ešte bude príležitosť si ich zopakovať ❤️ ďakujem za túto skúsenosť. A mamina, nemáš za čo. Dúfam, že si si poriadne oddýchla 🥰😂.

Riško a Karolína. Oni dvaja – to bola láska na prvý pohľad

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete