Svadobná cesta

Pán Zúbok si plní sen

Naša svadobná cesta nebola len o plnení mojich snov. Pochopiteľne sme si tam šli plniť sny obaja. Môj manžel a ja 🙂 Uuuu stále mám motýliky v bruchu keď ho nazvem manželom. 🙂 Stále je to pre mňa neuveriteľné. Som vydatáááá! 🙂 A bola som so svojím mužom v Amerike! 😀 A ak si spomeniete, môj muž miluje hokej. Takže sme nemohli vynechať pravý hokejový zápas (prepáč Slovan).

Ivan vždy sníval, že uvidí na živo zápas NHL. Teda Národnú Hokejovú Ligu (veľmi dúfam, že som si to zapamätala správne). Jednoducho a proste pre takých ako som ja : hokejová súťaž za Veľkou mlákou, ktorú keď vyhráš získaš Stenlyho pohár a teda si najväčší pán.

Našťastie nebol náročný a bolo mu jedno, ktorý zápas uvidí. To nám dosť zjednodušilo výber, pretože sme vybrali taký, ktorý nám celkom zapadal do cestovateľských plánov. Kedže sme boli relatívne blízko mesta Tampa, kúpili sme si lístok na Tampa Bay Lightning!

V Tampe celý deň

Keďže bol zápas až večer, mali sme na Tampu celý deň. Rozhodli sme sa, že si spravíme výlety po plážach a chceli sme navštíviť tie najkrajšie. Trošku nám to znepríjemňoval vietor a zmrákajúca sa obloha ale boli sme optimistickí a počasiu sme verili.

Boli sme na Clearwatter beach, kde tá voda nebola až taká čistá ako by sa očakávalo ale vzhľadom k tomu, že sa pár dní predtým cez Floridu prehnal hurikán, to má pláž odpustené. Raz, keď sa tam vrátime verím, že si ju užijeme naplno. Videá z pláže ste mohli vidieť v mojich Instastories. A keďže boli vody rozbúrené, mušlí bolo na brehu neúrekom! Boli síce dosť porozbíjané ale aj tak to bolo krásne.

Navštívili sme aj pláž Honeymoon! 🙂 Symbolika. Tú mám rada 🙂 . Boli sme tam skoro sami. Môže to byť tým, že sme sa reálne báli, že zmokneme. Naozaj sme už-už chceli začať utekať k autu, lebo sme si mysleli, že čochvíľa začne lejak. No potom sme si povedali , že tak či tak sme sa prišli okúpať a boli by sme mokrí. Vtedy si to obloha rozmyslela a oblaky rozpustila. Bolo tam nádherne! Najúžasnejší bol asi ten piesok! Krásny, čistý a neskutočne príjemný. Ak si myslíte, že som sa v ňom vyváľala ako prasiatko…..nuž, nemýlite sa 😀 Nevedela som odolať! A bolo tam dosť vody na umytie sa 😀

Po slnení sa na pláži nám vyhladlo a tak sme si to zamierili do pizzerie 😀 . Áno, ani v Amerike som si tento môj milovaný fastfood neodpustila a prehovorila som naň aj spolucestujúcich. Našli sme nejakú pizzeriu s výborným hodnotením a naozaj bola famózna! Síce sa nám čašníci smiali, keď sme sa opýtali na kukuricu. Popri tom ako sa z újebov chytali za bruchá nás stihli aj podrypnúť, že veď my, ľudia z Európy, si zvykneme dávať aj kečup na pizzu. No csss títo hnusácky Európania ha-ha-ha. Ja mám náhodou kukuricu na pizzi veľmi rada. Aj slaninku! No nič, oni sa dobre zabavili, my dobre najedli (aj keď bez kukurice) a mohli sme vyraziť. Amalie arena nás už čakala!

Dorazili sme pred Amalie Arena

Zážitok na celý život

Našli sme si sympatické parkovisko, ktoré ešte nebolo preplnené. Nájsť štadión pešo nebol problém. Proste ideš za ľuďmi v modrom oblečení a isto trafíš. A naozaj. Trafili sme. Ivanove srdce bilo tak nahlas, až som sa bála, že dostane infarkt 🙂 Ale tešila som sa s ním! Keď sme prišli na miesto M a hľadali sme svoje miesta, milá pani sa nás opýtala, či sme na zápase prvý krát. Keď sme jej povedali, že áno, poslala nás na recepciu, kde nám vystavili certifikáty a ako bonus sme dostali odznaky. Spýtali sa nás, či máme nejaký sviatok, spolucestujúci nás hneď bonzli, že sme novomanželia a tak nás cez prestávku prepadli hostesky a doniesli nám obrovské koláče. 🙂

Certifikát o našej prvej návšteve hry
Naše novomanželské koláče

Neviem, ako sa to pánovi manželovi podarilo, ale vybral tie najlepšie miesta v aréne! Hneď na začiatku sme boli hotoví, keď rovno pri nás začali šľahať blesky (lightning/bolts). Dokonca aj všetky rozhovory, fotky s maskotom atď sa robili pri našich miestach! No paráda. Zlatý klinček na záver dňa bol, keď sme v obchode obzerali suveníry a kúpili sme si puk, ktorý prosím pekne, bol vyrobený na Slovensku! 😀

Štadión bol obrovský, zápas fantastický a zas raz ľudia veľmi príjemní. Jediné mínus, ktoré Zúbok našiel bolo pivo, ktoré stálo osem dolárov 😀 . S Ivanom sme si prezerali celý štadión a vyšli sme až poslední. Po zápase sme zistili, že je vonku obrovké plátno a premietali tam zápas. Poviem Vám, zážitok na celý život to bol 🙂 Dokonca ma to až tak bavilo, až sme s Ivanom začali hľadať aj iné zápasy v okolí ale žiaľ, žiadne nám nezapadli do časového harmonogramu. Snáď nabudúce 🙂

Maskot
Zúbok si kúpil na pamiatku tričko kapitána

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete