Prvý výlet v trojici

Prvý výlet v trojici

Tak a je to tu! Naposledy som písala o našom výlete, keď bolo Zúbčatko ešte v brušku. Dnes je tu deň, kedy sme sa vybrali na náš prvý spoločný výlet v trojici. Teda s naším malým Zúbčatkom! A ideme jej ukázať, naše krásne slovenské Tatry.

Ono, náš prvý výlet by možno ani neboli hory, ale Zúbok chcel ísť pozrieť rodičov, tak sme to spojili. Zúbok je z Brezna, takže Nízke Tatry tam majú doslova ako na dlani.

Novodobá hrazdnička – aneb, keď tvoja dcéra miluje kolotoč z Ikei a je jej jedno, kde bude zavesený!
😅

Nízke Tatry

Začali sme teda v Brezne. Túto zimu sa mi veľmi cnelo za snehom, tak som dúfala, že aspoň v Tatrách bude. A náš výlet nesklamal! Ráno, keď sme sa zobudili začalo snežiť! Najskôr to vyzeralo, že sa sneh neudrží, no ja som verila. A nie márne! Zrazu z toho bola poriadna nádielka. Nemohla som to nechať len tak a vybrali sme sa na prechádzku. Tále na nás doslova kričali!

Na obed nám svokra zatiaľ navarila moje milované halušky a poobede sme sa opäť vybrali na prechádzku. Skvelý začiatok skvelého výletu! Alebo aj nie… Večer začalo tak fúkať, až som myslela, že už nikam nepôjdeme. Že už je po výlete a my ostaneme týždeň u svokrovcov. Keď vypadla elektrika, mala som slzy na krajíčku. Hej, histerka som…😅

Inak, stále sa hádame, kto bude kočíkovať
😅
Rozprávkovo zasnežená krajinka

Vysoké Tatry

Ráno sme sa nakoniec na výlet vybrali. Cestou sme poobzerali horehronské dedinky a dokonca aj Telgártsky viadukt. Teda Chmarošský Viadukt. Kým sme sa ubytovali išli sme pozrieť Štrbské pleso. No ten vietor neutíchal, sneženie tiež neprestávalo a tak sme to vzdali. Vydržala som pri jazere asi pol hodinu 😀 No slabošsky som sa vyhovorila na dcéru. Aj keď jej to bolo viac menej jedno.

Oblečená bola teplúčko, na kočíku mala pršiplášť, takže jej ani nefúkalo a najedla sa v aute. Bola najspokojnejšie dieťa široko-ďaleko. Ale aj tak som Zúbkovi povedala, že sa bojím, aby neprechladla a že by sme to radšej mali otočiť. Jasné, že vedel, že mi je zima a som padavka a proste som dala prednosť obedu pred mrazom 😅 . Keď sme šli k autu priznal, že aj jemu je zima a že by si aj on dal niečo fajné. Takže sme skončili v Poprade na Burgri  a poriadne sme si naplnili brušká.

Na Štrbskom fúkalo…
…ale Zúbok si vychutnával kočíkovanie s úsmevom.

Prvá noc v Tatrách

Potom sme sa už vybrali na hotel a musím povedať, že nás veľmi milo prekvapil! Ubytovanie sme hľadali na zľavadna.sk (ako skoro všetko, keď niečo hľadáme😅). Teraz mi vlastne napadlo, že ubytovanie nebolo v hoteli, ale v penzióne😅. Prepáčte 😅. Takže Penzión Lomnický (prikladám link na kupón).

Ako prvé musím spomenúť personál. Ešte na žiadnom ubytovaní sme nestretli tak milí personál. Všetci boli extra priateľskí a ochotní. Všetci traja sme sa opustili a po príchode na hotel sme zaspali 😅 Karolína potom nešla spať v jej čas a teda som to nechcela ešte zhoršovať a úplne ju „rozobrať“ a zavliecť ju do miestnosti plnej cudzích ľudí a podnetov, rozhodli sme sa ostať na izbe. Personál nemal problém nám dať večeru na izbu, dokonca aj Ivan si nosil na izbu čapované pivá😅. Až som sa začínala báť o účet 😅(- stories o našej romantickej večeri, s dieťaťom na izbe ste mohli vidieť na mojom Istagrame)

Zobudili sme sa do slnečného rána. Teda. Nie. Karolína nás zobudila ešte po tme a potom vyšlo slnko a svitlo slnečné ráno. Tak je to korektné 😅. A prekvapil nás nádherný výhľad z okna na Tatry. Potom sme boli prvý na raňajkách a vtedy som pochopila, že ona nám vlastne chcela len dobre 😅 . Mali sme všetkého dosť, všetko extra čerstvé, nikoho okolo seba a ešte sme mohli aj skôr vyraziť na výlet. No nekúp to! 😂

Naša izbietka
Takýto výhľad z penziónu

Bachledka

A tak sme hneď po raňajkách vyrazili do Bachledky. Otvárajú o deviatej takže to bolo akurát. Pre mňa. Pre ostatných asi nie, lebo sme parkovali ďalej, ako som dúfala 😂. A tiež som sa sekla pri vstupnom, minuli sme viac ako som si myslela, že bude nutné. Naivne som čakala, že vystúpime z auta, prídeme k pokladni a pôjdeme na Chodník. Už na parkovisku sme sa so Zúbkom obzerali, že kde to je. Na naše prekvapenie, z parkoviska je chodník ešte cca dva kilometre ďaleko. Do kopca. V našom prípade aj po snehu a s kočiarom.

A tak som mala pred sebou Sofiinu voľbu. Vyšľapať si v snehu s kočíkom do kopca pár kilometrov, potom prejsť chodník a ísť naspať dole, alebo prekonať svoj strach a nastúpiť do lanovky. Rozhodovanie to bolo ťažké ale nakoniec som si vybrala tú ľahšiu možnosť. Teda… pomyselne ľahšiu. O dosť ťažšie bolo potom nepanikáriť v lanovke a počúvať Ivanove frflanie, koľko sme minuli peňazí a ešte je len ráno 😂.

Chodník korunami stromov

Keď som hore rozdýchala cestu, musela som uznať, že to stálo za to! Ten výhľad! Aj keď nebolo úplne jasno, bola to nádhera! Chodník bol tiež krásny a viem si predstaviť že v lete je to ešte krajšie. No určite aj plnšie, takže som nakoniec bola rada, že je počasie také, aké je a že chodník sme mali takmer len pre seba. Potom sme sa vybrali na vežu, no začal duť taký vetrisko, až som si myslela, že sa otočím a počkám Ivana niekde v reštike na čaji 😂. No zas raz som sa za ten deň prekonala a dala som to, wuhuu.

Horúca polievka v reštaurácii, ktorá je hneď vedľa, nám spravila veľmi dobre. Inak, je super, že sa tam nepoužívajú plasty. Len škoda, že je tam len jedna minimiestnosť s jedným prebaľovacím pultom. Kým sme čakali v rade, Mandragorka dola o sebe riadne vedieť. 25 minút som čakala pred dverami a modlila sa, aby pani predo mnou čím skôr vyšla😂. Nechcem vedieť, čo to tam je cez leto. Nakoniec sme to obe, aj ja aj Karolína, zvládli bez ujmy, len Zúbok si už myslel, že sme odišli bez neho 😂.

Chodník korunami stromov – Bachledka
Dokonalý výlet

Naspäť na hotel

Teda na penzión . Sorry. Takže po obede v Panoráme sme sa rozhodli, že je čas ísť na ubytko. Ráno sme si zarezervovali na recepcii wellness na poobedie, takže nám to akurát pekne časovo vyšlo. Mali sme ho celé len pre seba. Karolínu sme obriadili na izbe a čakala som, že ju tam vyzlečieme do naha a bude si to užívať s nami. Ona totiž (asi ako väčšina detí), miluje byť nahá, bez plienky a len tak si „kopkať“. No priestory neboli až tak vykúrené. Keď sme na to upozornili, dostali sme vysvetlenie, že sme boli v ten deň prví a teda sa miestnosti nestihli vykúriť.

Nám to však na nálade neubralo. Malú sme proste len nevyzliekli a nám zima nebola. Kým sme sa my čľapkali vo vírivke, ona si prezerala svoju knihu, pri ktorej potom aj zaspala. Ivan si užil aj sauny (ja ich nemusím) a ja som si vychutnávala vodu sama pre seba 🙂 . Pri príchode sme sa pýtali na masáže. Tie nemajú k dispozícii na hoteli, ale boli ochotní a zavolali nám externú masérku. Takže ak by ste zavítali na tento hotel (Michaela!! PENZIÓN!!!) a mali záujem o masáže, odporúčam to riešiť hneď, aby sa nestalo, že masérka nestihne prísť. A taktiež, ešte jedna poznámka k wellnessu : Prineste si župan, ten k dispozícii nie je. Ani minišampón či minisprcháč na izbe. Plachty do sauny, uteráky a mydlo, áno. 🙂

Večer vo dvojici

Po masáži sme uspali Zúbčatko a šli na romantickú večeru vo dvojici. Ak vám bábenko pekne v noci spinká, odporúčam vziať si na takýto výlet so sebou aj vysielačky, aby ste mohli ísť mimo izby. My sme ich využili naplno. Najprv pri večeri a potom aj keď sme hrali stolný futbal a biliard 🙂 Potom sme padli do postele aj my, totálne unavení, ale šťastní z fantastického výletu. 🙂

Večeru sme si mohli vybrať z troch jedál (objednávka sa robila ráno)
Ako nám išli hry, detský kútik a viac fotiek z nášho výletu nájdete na mojom Instagrame v uložených stories 🙂

Jááj a ešte poznámka – keď sme zajednávali ubytko cez zlavadna.sk, do poznámky som uviedla, že máme záujem o detskú postieľku, takže nás čakala už na izbe 🙂 .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete