Čakáme na Zúbčatko

Tretia tretina – cieľová rovinka

Tak! Je to tu! Blížime sa do finále nášho deväť mesačného zápasu. Nadišla naša tretia tretina a teda sa tehotenstvo blíži ku koncu. Prichádza cieľová rovinka a tak si tu rozoberiem každý mesiac z posledného obdobia tehotenstva.

Musím uznať, bude mi to tehotenstvo chýbať. Tak, ako som si ho nevedela predstaviť, tak si ho teraz užívam. Už šiesty mesiac začal byť fantastický. Hrdo som si vykračovala v obtiahnutých šatách a užívala som si čoraz viac výrazné brušinko. Začala som si ho mojkať a Zúbok tiež začal cítiť drobčekove pohyby. Už to nebolo také to „asi sa pohlo“ už to začínalo byť „aha vidíš tu ma kope!“ .

7. mesiac

Mesiac, kedy sme sa konečne na 99% dozvedeli, či čakáme dievčatko alebo chlapčeka! To jedno percento si nechával doktor do zálohy, lebo vraj isté to bude až po pôrode 😂.

Absolvovali sme aj tehotenské fotenie. Síce ma ľudia odhovárali, lebo vraj takéto fotenie sa robí až v deviatom mesiaci, ale ja som si postavila hlavu. Chcela som na fotkách to malé,rozkošné brušinko, keď je teplúčko a keď sa cítim dobre a pekná. Toto je inak funfact číslo jedna: Nikdy, naozaj nikdy, som sa necítila lepšie a krajšie, ako v tomto období. Veľmi som sa mala rada. Aj svoje telo. Bola som neskutočne šťastná a hrdá naň, že vyrába toho malého človiečika. A konečne som nemusela na fotkách sťahovať brucho hahah 😂😂😂.

Tiež to bol mesiac, kedy sme veľa cestovali (po Slovensku) a chodili na rôzne akcie a festivaly. Veľmi som si to užívala a dúfam, že aj malej sa to bude veľmi páčiť a budeme chodiť aj v trojici. V brušku sa jej hudba veľmi páčila a isto jej vyhovovali aj tie fajnoty, čo som do seba tlačila. A ďalšia výhoda, nemusela som stáť v radoch, všetko mi to vystál Zúbok a ešte aj ochotne priniesol 😂 .

8. mesiac

V tomto mesiaci sme neprestávali cestovať. Len sa festivaly skôr prehupli do jarmokov a hodov. Celá rodina so mnou rada chodila, lebo mali istotku, že ich bude mať kto odviesť domov😂. Bol to nezvyk, nedať si burčiak ani podobné šmakocinky, no za to som do seba tlačila slané a sladké na striedačku a nik mi nič nemohol povedať hahah😂. Tak isto ako s alkoholom, tak som si aj prvý rok, čo si pamätám, odoprela kolotoče. Bolo to ťažké, lebo kolotoče naozaj zbožňujem, ale čo sa dá robiť, bolo už aj horšie 🙂

V Bratislave sa konal aj Nosičský festival, a tak sme si s Ivanom povedali, že sa tam pôjdeme pozrieť. Vypočuli sme si pár prednášok a vyskúšali viazať šatku. Musím povedať, že nás to celkom oslovilo a tak je dosť možné, že si nejakú zaobstaráme. Máme aj vtipnú príhodu, na ktorej sa ešte stále doma dosť dobre bavíme.

My verzus pani so šatkou

Pani nám ukazovala ako sa viaže šatka na nosenie. Najprv učila mňa. Ona ukazovala, ja som po nej opakovala. Keď už sme mali naviazané, vraví: “a teraz si predstavte, že je bábätko hladné, čo by ste urobili?” “No najprv by ma porazilo a potom by som to odmotala a nakojila” odpovedám. “Tak ja Vám ukážem, ako by ste vedeli nakojiť aj v šatke” hovorí mi. Ukázala a tak som po nej opakovala a pýtam sa “a ako nízko si mám to bábätko dať?” “No tak nízko, ako máte flexibilný prsník” 😂 Ivan sa skoro zadusil od smiechu.

Dosmial sa v momente, keď mu pani strčila do ruky bábiku a šatku a vraví, aby si to skúsil aj on. Zaviazal (podľa môjho odhadu) dosť dobre a pýta sa tej pani “no a teraz ako si mám dať to bábätko nižšie aby som mohol nakojit?” 😂 “no vy asi kojiť nebudete” odpovedá pani so smiechom a môj milovaný Zúbok s prehľadom komentuje: “joooj ale toto mi mali povedať pred otehotnením” a pomojkal si to svoje vypapané brucho 😂😂😂 No neponudíme sa ani v spoločnosti.

Koncom tohto mesiaca sme sa dosmiali. Krpaňa si povedala, že nám je nejako príliš dobre a ona už viac nechce čakať a ide to prežívať všetko s nami. Skončila som v nemocnici s kontrakciami a rizikom predčasného pôrodu. Nakoniec sme to ustáli a mohla som sa vrátiť domov ešte ako 2in1. O tomto zážitku ste si už na blogumohli prečítať

Príprava detskej izbičky

Na toto som sa najviac tešila, odkedy sme sa nasťahovali do domu a ja som mala zrazu priestor. Mohla som jej spraviť krásnu izbičku, kde budeme obe tráviť rady čas. Viem, uvedomujem si, že zo začiatku to tak nebude, ale ako správna premotivovaná prvorodička som ju proste chcela zariadiť a pripraviť 😂 . Som s ňou nadmieru spokojná a dúfam, že sa bude páčiť aj maličkej.

Syndróm hniezdenia som podčiarkovala aj veľkými prípravami, praním a žehlením.

9. mesiac

Asi v polovici deviateho mesiaca to začalo ísť so mnou dole vodou. Začala som brutáááálne priberať, bruško sa mi zväčšilo tak, že na každé otočenie v posteli som sa musela zobudiť a povzdychať si pri tom 😂 . O chodení na záchod každú noc niekoľko krát, by isto vedela rozprávať každá, ktorá si tým prešla. Najviac ľúto mi bolo, keď so po ceste zakopla o Teodora. Lebo on si proste vždy vybral miesto na spanie uprostred kúpeľne a ja som bola natoľko darebná, že som si ani svetlo na cestu nezapálila. Dosť som riskovala, viem, no spať som chcela. Čím ďalej tým viac som bola unavenejšia a už som to chcela mať všetko za sebou. Začala som byť opäť podráždená ako na začiatku, začali mi opäť vadiť ľudia a zas som vadila aj sama sebe. Brutálne. Úsmev na tvári mi vedelo vyčariť len jedlo.

Zúbok je naozaj vzorný manžel, staral sa o pomáhal mi ako najviac vedel. A tie masáže! Topka.

Jedlo bola moja láska čím ďalej, tým viac. Jedlom som si kompenzovala to, ako som sa cítila. Keď som mala pred sebou niečo fajnové, už mi nevadilo, že som ako malý slon a že vážim o 20 kíl viac ako pred 9. mesiacmi. Fanfact číslo dva: za 8 mesiacov som pribrala 8 kíl, za posledný mesiac som pribrala ďalších 10 🙈. Proste, keď som mala jedlo, najlepšie niečo extra sladké a čokoládové, môj život bol zrazu slnečný, nad hlavou som mala dúhu a okolo mňa skackali jednorožce.

Hlava veľká ako televízor, dve brady, opuchnuté nohy a brucho také veľké, že už som nič nevedela obliecť. Deviaty mesiac v skratke

Narodeniny

Ako prišiel November, čakala som, že bábenko sa vychystá von hneď prvého. Keď sa nevypýtalo, čakala som to druhého,tretieho, štvrtého…. nič. Bábenku sa vnútri zrazu nejako zapáčilo. Zrazu prišli moje narodky a ja som bola šokovaná, možno aj trochu smutná, lebo som si myslela, že na moje narodeniny budem buď už s bábätkom v rukách v nemocnici alebo pri troche šťastia, už doma. No namiesto toho som bola doma, s bruchom ako kufor a bez alkoholu😂.

Zúbok na mne asi videl tú frustráciu, tak sa rozhodol mi deň vylepšiť a trafil klinček po hlavičke. Dostala som balóny a môj deň, sa začal uberať krajším smerom. Potom mi prišiel kuriér s kyticou, ktorú som vôbec nečakala, od mojej milovanej kamarátky. Večer dopadol tak, že ma prišla pozrieť na tajnáša aj mamina s bratmi a to bolo teda brutálne prekvapenie! Nie, že by som sa z toho tešila, len preto, že doniesla aj jedlo a kôš plný čokolády 😂 ale naozaj to bolo parádne a aj vďaka nim, to boli nezabudnuteľné narodeniny.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete