o Zúbkovej

Výročie – rok manželia

4. September. To je náš dátum. Dátum, kedy sme sa stali oficiálne pár a po pár rokoch sme sa v ten istý deň vzali. A dnes je to presne rok, čo sme manželia! Máme výročie. Presne pred rokom bola svadba. Ubehlo to ako voda, no už si začínam zvykať, že čím sme starší, tým ten čas plynie rýchlejšie.

Čo všetko sme za ten rok stihli? Čo sme zažili a zmenilo sa niečo tým, že sme sa vzali? Aká bola vlastne svadba a zmenila by som na nej niečo? Bol to naozaj tak skvelý rok, plný šťastia a úžasných okamihov?

Svadba

Naša svadba bola pre mňa, a teda dúfam, že aj pre Zúbka dokonalá. Bola presne taká, aká som dúfala, že bude. Zábavná, zaľúbená a nezabudnuteľná. Aj keď je pravda, že fotografovi ďakujem za pár oživených spomienok a za pár takých momentov, ktoré by som asi neverila, že sa odohrali, keby som nevidela fotky . 😀 Bola to tá najlepšia párty na akej som kedy bola. Joj či som sa dobre zabavila. 🙂

O svadbe tu na mojom blogu nemám žiadne články. Dôvod je ten, že som o nej písala na Svadobných jedinečnostiach blogu, ale všetky ešte nevideli svetlo sveta. 😀 Takže je dosť možné, že pribudnú nejaké články aj na Zúbkovej. 🙂 Takže tu prichádza otázka na vás: chceli by ste takéto články? Kľudne mi napíšte komentár, mail alebo sa poteším správe aj na Instagrame či Facebooku 🙂

Vo veľkej skratke o našej svadbe : brali sme sa v utorok, 4.9.2018 v Sade Janka Kráľa. Prečo práve v utorok? Chceli sme sa brať na výročie a vyšlo to na deň v týždni, čo nám vyhovovalo, lebo veď, nechceli sme normálnu svadbu. 😀

Počasie našťastie vyšlo a mohli sme mať obrad v parku. 🙂 Po svadbe sme si spravili fantastickú žúrku na Zlatých pieskoch s kamošmi a najbližšou rodinou a tancovali a spievali sme do rána bieleho (kým neprišla moja mamina a nezavelila, že sa ide spať 😀 doteraz si myslím, že by sme to potiahli o dosť dlhšie 😀 ).

Svadobná cesta

Po svadbe nastúpila svadobná cesta. Bola dosť nečakaná. Teda…. snívali sme o nej, veľmi sme na ňu chceli ísť ale nevedeli sme, či nám to vyjde. A preto som sa na ňu ani neupínala a vravela si, že čo má prísť, príde. A ona prišla. Doteraz si myslím, že nám spadla z neba ako pečený holub. 😀

O našej svadobnej ceste som články napísala. Celý kopec. Pretože sme leteli do Ameriky a splnili sme si tam sny. Ja som snívala o tom, že navštívim Rokfort a Šikmú uličku a môj pán manžel sníval o tom, že uvidí naživo zápas NHL. Bola to dokonalá svadobná cesta!

Horšie obdobie

Musím sa priznať. Svadba bola skvelá a svadobná cesta ešte úžasnejšia. No keď sme sa z nej vrátili niečo sa stalo. Môj svet stratil farby. Nerozumela som čo presne sa dialo ani prečo. Vedela som, že by som mala byť šťastná. Veď mám skvelého manžela, za sebou fantastické žúrky, dovolenku a pred sebou úžasný život. No nebola som šťastná ani náhodou.

Možno som sa nevedela zaradiť do klasického života na Slovensku, tí ľudia sú predsa len v Amerike úplne iní. A taktiež mi chýbalo teplo a slnko a dlhé dni. Nemala som prácu keďže ma z tej starej prepustili kvôli znižovaniu stavov. Ešte sme sa aj rozhodli presťahovať do domu a opustiť náš byt. Po Vianociach sa našťastie môj život začal zas zafarbovať a zas som to bola ja. 🙂

Na nový rok som sa rozhodla založiť si tento blog, našla som si prácu, ktorá ma veľmi bavila, spoznávala som nových ľudí a zas som bola zavalená udalosťami okolo seba. Hľadali sme si nový domov, plánovala som náš výlet do Londýna, rozhliadala sa po letnej dovolenke, riešili sme predaj bytu, novú hypotéku a zlé myšlienky odišli z nenazdajky tak, ako prišli. 🙂

Budeme mať bábätko

Náš prvý rok manželstva obohatila aj táto novina. Je pravda, že som sa na túto úlohu ešte necítila, no dnes je to už inak. Áno, sem tam pocítim ešte strach ale už je to viac menej len zdravý rešpekt. Hlavne pred pôrodom. 😀 to je vlastne udalosť, kvôli ktorej som nechcela mať deti vôbec. No už sa toho nášho batôžku nemôžeme dočkať a tie kopančeky v brušku milujem.

Tak isto milujem aj to, ako sa Zúbok na rolu otca teší. Asi nikdy nezabudnem na ten moment, ako sa rozžiaril keď sa o bábätku dozvedel. Viem, aký je skvelý manžel a som si 100% istá, že bude ešte lepší otec. Tie chvíle, keď sa s bábom rozpráva, ako sa zaujíma a pripravuje sú tak krásne a pre mňa nenahraditeľné až ma to dojíma 🙂 Hormóny. 😀

Na naše výročie som ešte 2in1 🙂

Výlet do Londýna

Koncom mája sme si dali menší výlet do Anglicka. Zas sme šli po stopách Harryho Pottera. 🙂 Najprv sme navštívili Oxford, potom Watford a v ňom štúdiách Harryho Pottera. Potom sme šli priamo do Lodnýna a odtiaľ domov. Pre bližšie informácie si môžete otvoriť prekliky na samostatné články z tohto výletu. 🙂

Vzhľadom k tomu, že som bola už tehotná, bol tento výlet pre mňa dosť vyčerpávajúci. Je pravda, že som ani nechcela počuť o tom, že by sa výlet zrušil, no dnes by som si to asi rozmyslela. Aj keď nie som si istá 😀 no ešte stále mám v živej pamäti aká som bola unavená, doslova vygrcaná a ako ma brutálne nohy boleli. 😀 No videla som, prežila som a zvládla som. 😀

Nový dom

Preťahovali sme sa do nového domu. Zmenili sme bydlisko a začali si zariaďovať nový domov. S pocitom, že ho nezariaďujeme len pre nás štyroch, ale že za chvíľu k nám pribudne piaty člen rodiny sa mi aj sťahovalo ľahšie. Viem, že určite tomu malému stvoreniu bude lepšie v takomto prostredí, s vlastnou záhradou, izbičkou a pokojom, ako v byte v meste. Aj keď ja by som to s ním zvládla aj tam. 😀 No keď už Zúbok túžil po tej svojej ovocnej záhrade, verím, že aj bábätko to ocení. 🙂

Ja som však sťahovanie nebrala tak ľahko ako Ivan, ten sa doslova vytešoval a užíval si to. Ja som prvé týždne bola dosť smutná, ale snažila som sa myslieť pozitívne. No stále som sa cítila ako na dovolenke a čakala som, kedy sa vrátime domov. Je pravda, že by som sa do bytu stále vrátila ale viem, že jedného dňa si zvyknem a bude nám tu všetkým skvelo. 🙂

A tak sme prežili leto už v novom, aj keď neboli to moje posedenia na terase pri vínku a cigaretke o akých som snívala. 😀 Boli to skôr posedenia zavretá v dome a modlenia sa, aby sa už konečne ochladilo, lebo mi je nekonečne teplo. Ale to je skôr do článku o tehotenstve 😀

Dom stále nie je zariadený tak, ako si ho predstavujeme, dokonca ani záhrada ešte nie je v takom štádiu v akom by sme chceli, ale všetko pomaličky zvládneme a raz to určite bude náš vysnený domov. 🙂

Výročie

Aj keď ten rok nebol ukážkový a mala som aj horšie mesiace, bol skvelý. Viem, že sa všetko dialo preto, lebo sa to malo a ja si vážim všetko, čo nám ten rok do cesty priniesol. Prežila som ho s človekom, ktorého milujem a za chvíľu k nám pribudne malý človiečik, ktorého budeme milovať spolu. 🙂

Je skvelé byť Ivanova manželka, vždy cítim neskutočnú hrdosť, keď ma ako manželku predstavuje alebo keď ja jeho môžem označiť za manžela. Okrem tejto hrdosti a pocitu šťastia z nového priezviska sa myslím nezmenilo vôbec nič. Stále ho ľúbim tak veľmi ako v deň keď sme sa dali dokopy. Vlastne, možno ho ľúbim ešte viac. 🙂 Oooo vlastne áno, zmenilo sa! Zmenil sa fakt, že sme kúpili dom a ako manželia sme sa zadĺžili spolu. 😀 Oficiálne mám úver aj na svoje (nové) priezvisko. 😀

Dúfam, že ešte veľa rokov spolu prežijeme a toto je len prvý z tých veľa, ktoré ako manželia spolu strávime. Tak teda, krásne výročie Zúbok 🙂



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete