Zahájili sme lyžiarsku sezónu

Zahájili sme lyžiarsku sezónu

Táák a je to tu 🙂 Konečne sme sa zas boli vyšantiť na horách. Teda, Ivan sa šantí a ja sa kochám. Nie že by Ivan nemal tie výhľady rád, no lyžuje radšej než ja. Alebo takto. Lyžuje oveľa lepšie než ja. Ja mám (nenazvem to strach!) zdravý rešpekt :). Mám rada svoj život a končatiny a od kedy som zažila na lyžiach väčší pád tak môj rešpekt voči tomuto športu vzrástol na maximum.

Lyžiarske stredisko Mýto pod Ďumbierom

V sobotu sme odštartovali našu tohtoročnú sezónu na našom najobľúbenejšom svahu v Mýte pod Ďumbierom. Počasie síce nebolo najideálnejšie ale užili sme si to aj tak. Išli s nami aj, dovolím si povedať, naši veľmi dobrí kamaráti zo Svadobných jedinečností (ak ešte nemáš od Nikol štipček určite neváhaj – nie toto nie je reklama, toto je čistá láska k miniatúrkam, čo Nikol vyrába! O tom, ako mám jej štipčeky veľmi rada si môžeš dokonca aj prečítať). Víkend nám síce nevyšiel tak, ako sme plánovali, no ja som vďačná aj za to 🙂 Na Mýte majú sedačkovú lanovku, čo je výhoda, pretože si nôžky oddýchnu kým sa hore vyvezieš. No nie je krytá, takže ak nevyjde počasie, tak ako nám, hore prídeš zasnežený ako snehuliačik 🙂

Musím sa čestne priznať. Polovicu lyžovačky presedím v bufete pri čaji. Jednoducho zima nie je moje obľúbené ročné obdobie. Tak isto ako lyžovanie nie je moja najlepšia parketa. Vlhová by z mojej techniky asi zošedivela 😀 . Môj muž sa smeje, že keď ide so mnou dole, má vyhliadkovú jazdu. Všetkých, ktorí idú s nami lyžovať, dopredu upozorňujem, že mi to nejde tak, ako väčšine ľuďom. Na svahu ma často predbiehajú aj deti hah. Ale tak…. radšej pomalšie ale isto! To je moje motto. A tak, aby z lyžovania Ivan niečo mal, posadím sa ku čaju a Ivan sa môže pretekať s vetrom. Ja sa zatiaľ zoznamujem s čašníčkami a čašníkmi 🙂 Minulý rok, sme sa dokonca poznali aj po mene haha. Spájam tak príjemné s užitočným. Ja nemusím mrznúť a trápiť svoju psychiku a Ivan si poriadne zalyžuje.

Matematické okienko na lyžiach

Neviem, či to má aj niekto iný tak, ale ja keď idem dole svahom, musím si vypočítať, kde a ako zahnem a ako to zlyžujem. A keďže som na strednej nebola dobrá v matike, často krát si to vypočítam zle 😀 . Keby ste vtedy boli v mojej hlave! Idem dole, s rešpektom voči tomuto športu, v hlave výpočty ako a kade to bude pre mňa najideálnejšie a kedže sa poznám, ešte aj tŕpnem, že či som to náhodou nevypočítala zle a či sa z tých lyží neskydnem 😀 . No čistá komédia. A preto, hádam budete so mnou súhlasiť, že je pre všetkých na svahu, vrátane mňa, najlepšie, keď sedím pri čaji 🙂 Lyžovanie napriek všetkému mám veľmi rada. Milujem zasneženú prírodu a tie neskutočne nádherné výhľady!

Nečakaný zvrat situácie

Koniec nášho víkendu nikto neočakával. Teraz, keď túto príhodu píšem, smejem sa, no kým sa to dialo, riťku mi dobre stískalo 😀 Išli sme domov do Bratislavy v nedeľu, na Troch kráľov. Počítali sme s tým, že bude na ceste viac áut ako obvykle a tak sme šli trochu skôr, aby sme nestáli niekde v zápche ak by sa stala nejaká nehoda alebo niečo podobné… Ráno, keď sme sa o tom rozprávali, sme však netušili, že možno my budeme tým autom, ktoré tú zápchu spôsobí…. Po ceste domov, na diaľnici, nám v aute začala svietiť kontrolka baterky. Ja, ako žena, som celkom presne nechápala, prečo Ivan tak zbledol. Keď mi kázal povypínať všetko, čo sa dalo, vytiahnuť aj telefón z nabíjačky, či dokonca vypnúť aj rádio, nebrala som to ešte ako veľkú tragédiu.

No keď sme zastali pri diaľničnom servise, ktorý už pomáhal nejakým nešťastníkom a Ivan riešil našu situáciu s dopravákmi, ktorí nám povedali, že pravdepodobne prejdeme už len nejakých 10 km a budeme musieť volať odťahovku, mi prestávalo byť všetko jedno. Po pár telefonátoch a zvážení všetkých možností sme sa rozhodli vsadiť všetko na našu Olíviu ( áno, náš tátoš má meno) a skúsili sme ísť domov. Touto cestou ďakujeme všetkým vodičom, ktorí nás upozorňovali ako len mohli, že nemáme zapnuté svetlá a taktiež sa ospravedlňujeme, že sme boli arogantní a nezapli si ich. Sľubujem, že po tejto skúsenosti už nebudem komentovať tých, ktorí ma odignorujú a svetlá si aj napriek môjmu upozorneniu nezapnú. Už budem vedieť, že možno len šetria baterku a modlia sa, aby zašli domov. My sme domov našťastie zašli – naša Olivka to zvládla.

Zajtra pôjde do autíčkovej nemocnice a uvidíme, čo bude ďalej. Ja pôjdem do práce MHD takže už teraz viem, že to nebude dobrý pondelok…ale o mojom vzťahu k MHD vám napíšem inokedy. Tak sa majte krásne a užite si ešte zvyšok večera 🙂

Slovensko a 50 odtieňov sivej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete