365 dní som mama
Rok. 365 dní som mama! Ja tomu stále nemôžem uveriť. JA som mama a máme doma so Zúbkom to najúžasnejšie dievčatko. Dnes je to presne rok, čo sme spolu každý jeden deň. Rok, čo sme sa stali rodičia. Rok, čo sa nám komplet zmenil život. Nevedela som si predstaviť ako to bude, nevedela som si predstaviť, či budem šťastná a nevedela som, či to naozaj chcem. Dnes viem, že aj keď je to občas ťažké, je to fantastické a som veľmi vďačná, že si to naše dievčatko vybralo za rodičov práve nás.
Ak ste čítali môj článok o tom, aké okolnosti sprevádzali naše prvé stretnutie (Pôrod – keď sa romantika zmení na horor) viete, že to nebolo práve idylické, no o to viac som sa na ňu deň po tom tešila :). Včera sme oslávili jej prvý rok a musím povedať, že to bola skvelá oslava. Nechcela som myslieť na tie veci, čo sa diali pred rokom no sem-tam mi k tým udalostiam myšlienka zablúdila. Priznávam. No povedala som si, že to je jej deň, jej narodeniny a ja sa budem tešiť, že je s nami už rok a nebudem smutná z minulosti. A tak sme oslavovali. A ja by som Vám v tomto článku chcela napísať, ako sa Karolka posledný mesiac zmenila 🙂 . A teda, že sa zmenila!
Čo sa zmenilo
Karolka sa začala opäť plaziť. nie často, nie veľa ale všimli sme si, že sem tam si ľahne na zem a trochu sa plazí. Je to úplne ok, v tomto období je to u detí normálne a nerobíme si z toho ťažkú hlavu 🙂 Taktiež sa začala veľmi tuľkať. Je to hrooozne kjut a veľmi si to užívame 🙂 Aj keď musím povedať, že sa začala aj dosť často pýtať na ruky. Predtým sme ju cez deň nenosili skoro vôbec – odkedy vedela, presúvala po dome sama. Teraz keď ju volám, tak si sadne a začne „trucovať“ a dožaduje sa aby som ju vzala a preniesla. Snažím sa jej určovať hranice a kým to nepovažujem za nutné, na rukách ju nenosíme. Prosto ju milo voláme a hovoríme jej, aby prišla sama. Viem, že teraz má obdobie, že potrebuje blízosť a snažím sa jej ju dávať veľa ale nosenie na rukách nie je pre nás. Nechceme u v tom podporovať (samozrejme, keď je unavená alebo ubolená ju odnesiem – zas nie som krkavčia mater 😅 ) .
Mám pocit, že Karolína ide presne podľa „tabuliek“ a tiež začala horšie spávať – nie je to nič hrozné, len uprostred noci si prelezie k nám a musí spať medzi nami. Predtým to nerobievala. Taktiež začala oveľa menej jesť. Ale môže to byť spôsobené aj dvoma novými zubmi ktoré sa jej prerezávajú (dve vrchné stoličky – štvorky. čiže už má dokopy 10 zubov).
Čo sa naučila
Naučila sa „Varila myšička kašičku“, máva ostošesto, naučila sa „prosím-prosím“ a veľmi ju baví posúvať vláčik a robiť huhú šišišišiši 😅. Je to hrozne zlaté. Taktiež natriasa riťku na hocijakú pesničku a spieva si 😅 . Neviem či nám nerastie pred očami budúca víťazka Xfaktoru😅.
Niekedy mi až hlava neberie ako rastie a ako sa rýchlo vyvíja. A nie len fyzicky ale aj psychicky. Aj keď sa zdá, že je ešte príliš malá aby rozumela, rozumie. Veľa sa s ňou rozprávame a aj keď neodpovedá, podľa toho ako koná vieme, že vie 🙂 . A tak veľa zrkadlí! Je neskutočné, ako veľa od nás dokáže odkukať. A ako nám nastavuje zrkadlo a my sa často musíme nad sebou zamyslieť. Keď napríklad ja doma kričím (áno, nie som vždy pozitívna a často vybuchnem… :/ ), začne kričať aj ona a ja sa vtedy spamätám. Hádam ma dokáže odnaučiť tento zlozvyk a ja začnem riešiť veci viac „v kľude“.
No a aká je výmyselníčka! Chcela by všetko vidieť, všetko skúsiť a všetko preskúmať. A už aj vo výškach. Driape sa všade kde sa dá a aj tam, kde sa nedá. Ak sa naozaj nedá, ona to aj tak skúsi 😅.
Bol to asi najrýchlejší rok v mojom živote. Bol veľmi turbulentný a absolútne nebol podľa mojich predstáv, no v našich srdciach ostane navždy. Bol náš prvý spoločný rok s tebou. Zúbčatko naše, ďakujeme Ti, že si k nám prišla a ukázala nám, čo všetko sa potrebujeme ešte naučiť. Spravila si zo mňa mamu a každý deň mi ukazuješ ako vyzerá čistá a úprimná láska matky a dieťaťa. Ďakujem ti <3