Ahoj Turecko

K 10 výročiu, pôrodninám, meninám, narodeninám a iným sviatkom, ktoré sa nám minulý mesiac vyskytli, sme si dali dovolenku pri mori! Vybrali sme si Turecko. Ako to začalo, ako sa to skomplikovalo a ako sme to nakoniec vyriešili, som písala minule. Dnes to bude o lete, hračkách a o dráme v autobuse.

Nočný let

Máme skvelých kamarátov. Odviezli nás na letisko. Myslela som si, že detičky budú spať celý čas, no pri presune z auta sa zobudili a vôbec neboli nadšené. Zúbčeka som ako tak zahovorila prsom, zatiaľ čo Zúbčatku sa NIČ nepáčilo a všetko bolo NIE a KEDY UŽ KONEČNE… (doplň si ľubovoľné).

Poviem vám, nie je jednoduché hrýzť si do jazyka, aby z úst nevchádzali také tie klasické poznámky o nevďačnosti a podobne. Mať na rozume: je to len dieťa, ktoré je unavené a je normálne, že nemá náladu, že je umrnčané a nespokojné. Hlavne keď na vás cudzí ľudia pozerajú a šuškajú si. Poznám tie pohľady, snažím sa ich nevšímať, sústrediť sa len na dieťa, no nie vždy sa mi to dá. Snažím sa myslieť na to, že ani my dospelí nie sme príjemní, keď sme unavení. Sme podráždení a náš partner to buď prejde taktným mlčaním alebo sa nám snaží pomôcť. Nenakladá nám ešte viac. Teda, v zdravom vzťahu by nemal.

Nenaplnené potreby

Snažila som sa všakovako, aby som nám pomohla. Vymyslela som hru SLEDUJ KUFOR – pozeráte na pás a musíte ako prvý povedať správnu farbu odchádzajúceho kufra. Najprv to bolo NIE ale postupne sa z toho vykľula sranda. Hlavne, keď mama nevedela trafiť správnu farbu 🙃. Potom nás čakala ešte kontrola príručnej batožiny, kde som už vytiahla tromfy v podobe tekutej odmeny – neviem či to bola motivácia pre rodičov alebo dieťa, no všetci sme sa na vytúženú duty free kaviareň tešili. 100% jablkový džúsik zabral a my sme si trochu vydýchli.

Po občerstvení sme prešli ešte pasovou kontrolou. A hurá! Vyrážame do Turecka! V lietadle sme všetci zaspali a zobudili sme sa tesne pred pristátím. Na letisku Zúbčatko zlá nálada neopúšťala a ako čerešnička na torte prišiel krásny výhľad na detské xxl indoor ihrisko. Bolo za sklenenou stenou, nedalo sa tam dostať, bolo to v dutyfree odletovej zóne. Fun fact: pri odlete z Turecka sme šli okolo, Z. spala. 10 minút hrania stálo 7€🤯. Bola som rada, že spí 😀 .

Batožina a hračky

Na pasovej kontrole bolo milión ľudí. Opäť som cítila nepríjemné pohľady. Z. už nemrnkala, ale hlasno plakala. Nedovolené ihrisko bola jej posledná kvapka. Potrebovala vypustiť paru. Neskôr som pochopila, že začínala aj pociťovať hlad a nevládala mi to odkomunikovať. Moje potreby boli tiež dosť poddimenzované. Chcela som kávu a chvíľu kľudu. No ešte nás čakala dlhá cesta. Afirmovala som život za pár hodín pri mori. Dodávalo mi to zvyšné sily.

Nastal čas nájsť kufre, modlila som sa, aby prišli všetky tri. Bola som poučená zo situácie z minulej cesty. Všetky tri kufre som balila premyslene! Ak by sa niektorý stratil, ani jeden člen by neostal úplne bez oblečenia. V jednom však bolo viac hračiek ako minule. Celkom živo som sa vcítila doma do Zúbčatka a vedela som, ako ju bude baviť hra v mokrom piesku. Vzala som jej všetko, čo sme doma na túto činnosť mali, plus som pribalila aj niečo navyše zo showroomu Pingulandu.

Cestovanie s cestovkou

Navštívili sme ho len pár hodín pred odchodom aby nám naozaj nič nechýbalo. Tým, že som brala väčšinou hračky zo silikónu, nezabrali veľa miesta. Krhlička, vedierka a formičky – nenechajte sa zmiasť! To, že sú mäkké a skladné im na funkčnosti neuberá. Práve naopak! Vďaka tomu sú ešte lepšie a nám, mamám, nezaberú celú tašku. Lopatka aj hrabličky sú z tvrdeného plastu. Všetko je značka Scrunch a momentálne v Pingulande prebieha aj letný výpredaj. Vaše vybraté kúsky nie sú v zľave? Môžete na ne využiť môj zľavový kód ZUBKOVA a vyzdvihnúť ich osobne a zadarmo v Rovinke. A ešte spomeniem jednu dôležitú vec, cestovanie s cestovkou zaručuje aj veľký kufor. My sme vďaka tomu vzali aj spoločenskú hru Ovocný sad v praktickom kovovom balení a nafukovačky!

Prišli všetky kufre! Hurá! Čo teraz? Inštrukcie boli v maily, na ktorý som sa bez dát ale nevedela dostať. Turecko je mimo EÚ aj mimo výnimiek, preto pozor, aby vás neprekvapil účet od mobilného operátora. Stiahnite si tieto inštrukcie do telefónu ešte doma alebo si ich vytlačte. Ja som sa spoliehala na pamäť a dúfala som, že čoskoro uvidíme niekoho zo Saturu. Tak sa aj stalo a von sme našli stánok, kde boli zamestnanci v červených tričkách. Vystáli sme si ďalšiu radu a dostali inštrukcie v obálke.

Čo by bol život bez drámy

Čo by to bola pre nás dovolenka, keby sa neodohrá na nej nejaká dráma? Tak, už to prichádza! Sadli sme do zaparkovaného autobusu. Jeho číslo sme dostali v inštrukciách. Aj pán šofér mal menný zoznam. Cesta mala trvať cca 90 minút a mali sme vystupovať až na tretej zastávke (hotely). Ja som driemala s dcérou, Ivan zas s Krpčekom na sedadlách oproti. Zrazu nás zobudila rana ako z dela! BUM! Videla som na totálku rozbité okno a blízko skla moje dieťa s manželom. Myslela som, že ešte spím a sníva sa mi nočná mora!

Ja som nevedela čo skôr riešiť. Plačúce deti, svoj šok…. ale Ivanovi prišlo najvhodnejšie si to celé natáčať 🙃 . Myslela som si, že toto je koniec a my sa na hotel pri najlepšom dostaneme až večer. „Teraz nás vysadia a budeme musieť čakať na druhý bus.“ Ale kdeže! Autobusár si povedal, že to dá a vybral sa na cestu s takým rozbitým oknom. To začalo samozrejme po ceste vypadávať a ja som sa len modlila, aby niekto za nami neprišiel k úrazu. Dnu sa cez dvojsklo dostalo len niekoľko úlomkov, ale aj tak to bol veľmi nepríjemný zážitok. Video som dávala na svoje stories, môžete si ich pozrieť.