Aké krásne bábätko

Sú dva typy ľudí – takí, ktorí mi tvrdia, že mám krásneho chlapčeka a takí, ktorí nechápu, ako si ju niekto môže pomýliť s chlapcom. Ja som sa vždy desila, že nejaké dieťa označím nesprávnym pohlavím, lebo povedzme si úprimne, nikdy som nebola ten typ ženy, ktorá by sa do bábätiek vyznala 😅 A tak som vždy používala rodovo neutrálnu vetu „aké krásne bábätko“ 😅 Dodnes to tak robím a čudujem sa, že to tak nerobí väčšina.

Lebo veď, ono mne je vtedy trápne aj za tých ľudí… „Jéééj aký krásny chlapček? Ako sa volá?“ „Karolína„. Pohľad na mňa, pohľad na dieťa, trápne zasmiatie a nohy na plecia. Vždy tá istá situácia. Viete, ja nemám potrebu ľudí opravovať aj keď na ňu hovoria v mužskom rode. Ja si uvedomujem, že ju obliekam dosť chlapčensky na to, aby si ju ľudia mohli mýliť. No keď sa opýtajú na meno, je mi blbé im neodpovedať. A sú situácie, kedy naozaj nechápem, že nie je evidentné, že je dievča. Napríklad keď fakt nemám náladu riešiť túto dilemu okoloidúcich cudzích ľudí a naozaj ju navlečiem do najviac dievčenských vecí aké nájdem a ono to absolútne nepomôže.

A ste si istá?

Boli sme raz s kamarátkou, ktorá má rovnako starú dcéru ako ja, von a zastavila sa pri nás jedna pani. Prešli sme si tým trápnym začiatkom, kedy zistila, že „ten nádherný chlapček je Karolka“ a vtedy asi chcela zakryť svoje zahanbenie a otočila sa na kamarátkinu dcéru v ružovom kočíku, s náušnicami a v ružových šatách. „A ty sa ako voláš?“ „Ona je Julka“ odpovedá moja kamarátka. „Julka??? Aj ty si dievča?? Nieeeee! Ozaaaaj?“ ach jaj… 😅

Aby som však nebola len zlá, musím povedať jednu vec. Karolína si rada „pokecia“ s hocikým okoloidúcim. A tak som rada, že sa ľudia zastavia a prejavia o ňu záujem. Teraz, keď už aj kýva a posiela pusy všade naokolo, som naozaj veľmi rada, keď jej niekto odkýva alebo sa na ňu len usmeje. Vidím na nej, že má naozaj radosť a je to od ľudí veľmi milé.

Raz, kým si Zúbok vyberal drevený betlehem, ohúrila slečinka predavačku natoľko, že jej podarovala hrkálku. Bolo to naozaj veľmi milé stretnutie, do momentu, kedy ju chcela vybrať z kočíka a vziať si ju na ruky. Zúbok však vycítil nebezpečenstvo a rýchlo si vybral a chcel platiť. Je dosť možné, že tomuto asi nerozumiem, lebo nikdy som nemala potrebu brať na ruky cudzie bábätko.

Tak mi povedzte vy, ako to beriete? A čo tie otázky ohľadom pohlavia? Dotkne sa vás, keď ľudia netrafia pohlavie alebo je vám to jedno ako mne?