Bábätko, ktoré sedí

Samo. To je to čo chýba v nadpise. Bábätko, ktoré sedí samo. To bol náš cieľ. Okej. Tak môj cieľ, lebo Zúbok… no napísala by som, že mu to bolo jedno ale vlastne, je ti niečo jedno, keď o tom nič nevieš? Nevedel a ani neriešil, ako a či bude učiť svoje dieťa sedieť. Takže nemal názor. To by bolo správne zhrnutie jeho postoja. Nemal názor. Aj nemať názor je v poriadku.

A aby som pravdu povedala, tiež som nemala názor. Na veľa vecí čo sa týkalo bábätiek som nemala názor. O veľa veciach som ani nevedela. A o tom, čo som vedela, tak mi ľudia hovorili, že to tak nebude možné. Ale je… ale o tom som už napísala článok – “príprava na rodičovstvo – knihy” (a ďalšie pokračovanie o knihách, ktoré mi pomohli, bude online už v nedeľu ❤️).

Ako učiť bábätko sedieť?

Túto otázku si položí veľa mám. Aj ja som dostávala rady okolia „už má 3 mesiace, mala by si ho naučiť sedieť!“ Ale, treba bábätko naozaj učiť sedieť? Začala som zisťovať. Veľa čítať a zamýšľať sa. Aj som sa radila s fyzio. A tie mi povedali jasne – dieťa by sa malo posadiť samé. Je to dobré pre chrbticu, motoriku a dokonca aj keď stráca rovnováhu vie lepšie reagovať. Nie je to o tom, že dieťa už chce samo sedieť, keď napríklad dvíha hlavičku. Ono nevie čo chce robiť, možno chce len lepšie vidieť… je to o tom, čo tomu dieťatku ukážete, že sa dá robiť skôr, ako na to príde samo – osobne si myslím, že tento princíp funguje aj na „rozmaznanie“ bábätka ale o tom potom.

Je jasné, že ak ukážete bábätku lepší pohľad, v tomto prípade sed, už nechce robiť nič iné. Lebo veď hrať sa po sediačky s dvoma rukami je oveľa ľahšie ako hrať sa na brušku len jednou rukou, lebo druhou sa musím podopierať. A sedieť ešte tak, že nevynakladám žiadnu námahu, lebo všetko za mňa robí mama (keď ma drží) alebo vankúše, ktoré ma podopierajú? Veď to je sen. Teda, to si bábätko môže myslieť. Ale chrbtica a brušné svaly si to určite nemyslia.

Mať iný názor je v poriadku

Všimli ste si u svojho bábätka, že keď sa naučí pretáčať sa na bruško už nechce byť na chrbátiku? Ani keď ho prebaľujete alebo obliekate? Je to presne o tom, že to už nie je zaujímavé, keď sa naučilo niečo nové. A keď sa naučí sedieť! Páni! To je veľká vec! To je úplne iný výhľad! A toľko možností! Aj Karolka je toho jasným príkladom. Odkedy sa naučila sedieť, na brušku sa už vôbec nehráva. Aj prebaľovanie je oveľa ťažšie. Našťastie máme prebaľovák a tam sú jasne dané pravidlá 😅 (ktoré sa často veľmi radi porušujú 😅😅 no prebaliť ju inde -zem, gauč, je úplne nemožné).

Nie, nemusíte so mnou súhlasiť a nie, nedám vám sem ani žiadne výskumy či zdroje, ktorými by som mohla svoje tvrdenia podporiť. Postupne pridávam v článkoch tipy na knihy, ktoré čítam ja a ak sledujete môj Instagram, vidíte v nich aj odporúčania na ženy, ktoré sú mi inšpiráciou, alebo kam chodíme na kurzy – či už fyzio alebo plávanie. A ak ste mama, ktorá to robí inak ako ja, je to v poriadku. Je to vaše rozhodnutie, vaše dieťa a ja to plne rešpektujem a nič vám nenútim. Toto je môj priestor kde píšem, ako to (ne)máme my a čo nás k tomu viedlo. Nikdy som nerobila to, že by som videla nejaké bábätko, ktoré rodičia vedú inak ako my Karolku a napísala by som komentár. Nepáči sa mi? Ok, idem ďalej, nekomentujem….

Boj s mojou trpezlivosťou

Nie, nebolo to ľahké. Veľmi veľakrát som to chcela vzdať a “pomôcť” jej. Nevedela som sa dočkať toho okamihu, kedy sa sama posadí a budem ju môcť hocikam “položiť”. Áno “odkladala” som ju aj keď nesedela – na bruško a veľakrát bola frustrovaná lebo ten priestor jej bol napríklad tesný (malá deka a nechcela sa dotýkať trávy 😅 to zdedila asi po mame 😅), voda jej bola vysoká keď bola na brušku alebo sa chcela pohnúť, no nemohla lebo som sa bála (áno pokladala som si ju na linku, keď som potrebovala niečo rýchlo spraviť dvoma rukami) alebo bola mrzutá keď videla kamošku sedieť a ona nevedela ako je to možné, chcela aj ona, ale nevedela prísť na to, že ako. Kŕmenie inde ako doma bola tiež výzva, lebo veď ľudia vždy lepšie vedeli, že jesť na bruchu “nie je normálne” viď môj článok “Neuraz sa ale…”

A musím povedať, že ani ja som nebola 100%-tná. Napríklad fotka na pas, tam sme ju museli „posadiť“, aj keď len na rodiča. Alebo nastrelovanie náušníc – detto. Ale zvládli sme to! Aj boj s rodinou, že veci robíme inak a želáme si aby to rešpektovali a robili s naším dieťaťom tak, ako chceme my. A Karolka si sadla! Sama! A prišlo to v pravý čas a viac ako na ňu, som hrdá na seba 😅.

Nebudeme si klamať. Myslela som si, že to nedám a každý deň som prehovárala samú seba, že sa mi bude oveľa ľahšie fungovať samej doma s dieťaťom, keď ju „posadím“. No prekonala som samú seba a vyhrala nad svojou netrpezlivosťou. A teraz huráááá. Už sedí sama a mne sa naozaj žije oveľa ľahšie. No nemenila by som. Som hrdá na to, že sme jej dopriali čas. Karolína asi naozaj prišla so môjho života aby ma toho veľa naučila. Aj byť trpezlivejšia ❤️