Citlivá téma – tehotenstvo

Už pár dní premýšľam, ako začať a vôbec ako spracovať túto tému. Môžem ju rozoberať z toľkých pohľadov a predsa neviem ako formulovať myšlienky, ktoré mi víria hlavou. Myslím si, že je to neskutočne ťažká a hlavne citlivá téma, až mám strach sa v tom vôbec rýpať. No z toľkých strán ma bombardujú otázky týkajúce sa tehotenstva, až to potrebujem zo seba dostať von. Neviem či mi uveríte, no až mnou trasie keď píšem tieto riadky. A práve preto som sa rozhodla, vyventilovať tieto (pravdepodobne – lebo ich sama neviem dobre pomenovať) negatívne emócie.

Keď sme sa s Ivanom zasnúbili a rozhodli sme sa túto novinu povedať našim najbližším, roztrhlo sa vrece s otázkami, či sa vziať MUSÍME. Už len to, že niekto berie svadbu ako niečo nutné, ma neskutočne zarazilo. Hlavne kvôli tomu, že žijeme v dobe, kedy už manželstvo kvôli tehotenstvu nie je nutné uzatvárať. Ja som si vždy predstavovala, že ak nájdem muža, s ktorým by som chcela založiť rodinu, najskôr by som si ho chcela vziať. Toto vysvetľujem kvôli tomu, aby ste si nemysleli, že som proti uzatváraniu manželstiev kvôli bábätkám. Vôbec nie. Len ja som to chcela jednoducho inak, a nechápala som, že ľudia vidia iba jeden dôvod na to, aby som sa mohla vydať. Ale aj iných názorov som počúvala počas plánovania svadby: „Jóój ty si ešte mladá, nevydavávaj sa, nekaz si život ak nemusíš“ a podobné výroky.

Skoro nikto, a to česť výnimkám, nepripustil, že sa mladí ľudia – považujme v tomto prípade Ivana za mladého (joke) 🙂 môžu vziať z lásky. Lebo sa ľúbia a chcú byť spolu. A neberú sa „len“ preto, lebo čakajú bejbo. No nie o tom je dnešná téma…

Citlivá téma

Čo ma prekvapilo najviac bolo, že sa dokázali ľudia bez servítky a bez hlbšieho zamyslenia, spýtať takú intímnu otázku. Že či sa musíme, či som „v tom“. A týmto naozaj nechcem na nikoho útočiť! Sama som pochopila aká je to citlivá otázka, až keď sa ma ju ľudia začali často pýtať a, poviem úprimne, už mi neskutočne liezla na nervy. „A čo, už si tehotná?“ „Čakáte bábätko?“ „A plánujete?“. Nie nečakali sme. Jednoducho sme sa mali (stále sa máme 🙂 ) radi. A chceli sme sa vziať a bodka.

No keď som si myslela, že pred svadbou mi ľudia dávajú takéto otázky často, to som ešte netušila, čo slovo „často“ naozaj znamená! To obdobie tesne po svadbe! To teda boli gratulácie 😀 „Gratulujem novomanželia, a teraz šup, zakladať rodinu!“. A po tomto období prišla svadobná cesta 😀 Už pred ňou sme počúvali samé „vrátite sa už traja?“ „Budete „miesiť“ v Amerike?“

A po dovolenke? Ó áno, myslíte si dobre 🙂 To bolo samé „Budete traja?“ „Bola svadobná cesta so všetkým ako má byť?“ Komédia! Ale mne prestávalo byť vtipno a začali ma tieto otázky, poviem úprimne, otravovať. Až to prerástlo do tohto štádia, kde som teraz. Keď čo už len slovkom sa niekto zmieni v mojej prítomnosti o dieťati, chytá ma úzkosť a panika. Mám pocit, že spoločnosť nás tlačí niekam, kde si myslia, že je správne byť. Lebo po svadbe, je proste NORMÁLNE otehotnieť a s neskrývaným šťastím očakávať, že na svet privedieš dieťa. Lenže mi nechceme žiť podľa mienky spoločnosti. Je mi jedno, že niekto očakáva, že teraz budem mamou. To či si niekto založí rodinu je predsa záležitosťou daných ľudí. Je to intímna a citlivá otázka, ktorá sa stala verejne „pretriasanou“.

Aj ja som sa pýtala

Nechcem sa nikoho dotknúť, ani nechcem nikoho uraziť! Viem, že takéto otázky sú kladené s tým najlepším úmyslom! Sama som ich pri kamarátkach často používala. Vždy keď bolo niektorej zle som sa nezabudla opýtať, či nie je náhodou tehotná. Ja si uvedomujem, že pre niekoho, kto nemá deti a poprípade sa ich ani nijako ešte „netýkajú“ si nemusia uvedomovať, že tieto otázky môžu zabolieť. Sama som nad tým nepremýšľala a bez rozmyslu som tieto otázky dávala.

No odkedy ma bombarduje téma tehotenstvo na každom rohu kam sa pohnem, som si uvedomila že je to téma intímna.

A bolo by treba ľuďom povedať, že treba vložiť do tejto témy kus empatie a „nestrkať“ ju do každej debaty. Ľudia si často neuvedomujú, že možno tá daná žena takéto otázky počúva často a možno ich aj sama rieši. A možno jej je z nich ťažko. Možno deti nechce, poprípade ich nemôže mať alebo sa len proste ešte stále „nezadarilo“ alebo, predstavte si, tie deti chce ale ešte nie teraz. Proste necíti tie (vaše) „prirodzené“ biologické hodiny.

Neviete, nemáte ani potuchy o tom, ako a čo daná žena prežíva. Možno sa pred hodinou vrátila z ťažkej debaty so svojim mužom o tom, že sa im nedarí otehotnieť, alebo od matky, ktorej sa snaží vysvetliť že ona jednoducho deti netúži mať alebo od doktora, ktorý jej práve oznámil. že potratila…

Dajme priestor

Dôvodov môže byť niekoľko. Opakujem, neútočím na nikoho. To by som si nikdy nedovolila. A znovu opakujem, že sama som sa si donedávna neuvedomovala, že takéto otázky môžu raniť, aj keď som ich myslela v dobrom. Možno to trápi viac žien no málokto o tom na rovinu hovorí. Prosím, nepýtajte sa nás na každom kroku, kedy budeme mať bábätko. Človeku sa o tom ani nechce a hlavne, možno ani nedá hovoriť. Žena nemusí mať ešte sama v sebe spracované tieto veci a preto ešte nie je pripravená o tom hovoriť niekomu inému. Alebo už jej to poriadne ide na nervy a už nemá kapacitu Vám odpovedať milo a tak, aby sa ani jedna strana necítila trápne.

Ak nie ste v naozaj úzkom vzťahu s danou osobou, odporúčam takúto tému zbytočne neotvárať. A ak aj ste v bližšom vzťahu s daným človekom, myslím si, že tiež nie je nutné takéto témy rozoberať. Ak o tom daný človek bude chcieť s vami hovoriť, myslím si, že začne sám. Dajme ženám viac priestoru. Netlačme na ne a počkajme si na takéto témy. Prídu v pravý čas.

Ak by ste mi chceli niečo konštruktívne k tejto téme povedať môžete mi zanechať komentár alebo mi napísať. Či už tu do komentára alebo do emailu alebo do správy na facebooku. Rada si prečítam aj Váš názor na túto problematiku 🙂 Ak je aj pre Vás táto téma ťažká a chceli by ste niečo veselšie – nech sa páči prečítajte si článok o tom, ako niekedy ľutujem, že som si nevzala Pištu Hufnágela, alebo o tom ako sme šli na spomínananú svadobnú cestu 🙂 .