Domov

Tak. Oficiálne je to tu. Je Október, tri mesiace po tom, čo sme sa presťahovali. Tri mesiace som mala pocit, že som tu na dovolenke, že za chvíľu vyprší náš čas, pobalíme sa a ideme, z výletu na dedinu, domov.

Nič také sa nestalo. Domov sme nešli. Vždy, keď sme šli z “nášho” Kauflandu domov, som mala sekundové zaseknutia, že prečo Zúbok neodbočil… keď sme šli do schránky pre poštu, vždy som hovorila “ideme ešte domov pre poštu” aj keď vlastne… chápete. Už to nebol môj domov ale niekoho úplne iného… Keď sme sa vybaľovali a stále sme niečo zháňali, presne som si vedela vybaviť, kde to “máme doma” a tu v dome, som to ani za toho svätého nevedela nájsť 🙈 strašne som bola podráždená z toho. 

Zariaďovanie 

Och!! A najhoršie zo všetkého je STÁLE ten hmyz! Zrazu som zistila že existujú nejaké komáre a muchy! A nie len tie!!!! Ale aj všetko ostatné! Mušky, pavúky, chrobáky, mole, modlivky a plno ďalších hnusných malých tvorov. Toto na šiestom poschodí proste neexistovalo. Dúfam, že mi všetci odpustia, ale ja proste nemám rada hmyz. Nie že by som sa ho bála. On sa mi hnusí! Fuj. Nepáči sa mi. Nechcem sa na neho dívať a už vôbec ho nechcem mať v mojej blízkosti! A tu je ho toľko! 🤮“no vieš lásinka, sme na dedine, máme von stromy, prírodu… to je normálne” vždy mi na to povie môj pán manžel. No tak to ďakujem pekne! 🙈toto keby si mi bol povedal predtým tak… tak asi nič no 🤷‍♀️veď ja to dáko zvládnem 💪

Toto je taká vec. Na jednej strane som fázu zariaďovania mala, alebo lepšie povedané stále mám, rada. Prítomný čas preto, lebo stále sme neskončili. Proste veci sa majú tak, že nedá sa mať hneď všetko naraz. Respektíve dalo by sa, ale taký úver by som na krku mať asi nechcela 😂takže zariaďovať budeme ešte asi pár rokov 😅  dúfam, že keď to už všetko bude, Zúbok si nezmyslí, že sa chce zas sťahovať 😂každopádne, baví ma to. To zariaďovanie. Vymýšľanie. Tvorenie….

Ale tiež bolo obdobie, keď som len prskala, že toto nemáme, tamto nemáme, toto sme doma mali, teraz tu nie 🤷‍♀️No už je to oveľa lepšie. Začalo to byť fajn, keď mi mamina kúpila knihovnice a ja som si mohla vybaliť všetky moje poklady. To bol taký majáčik nádeje, že to tu možno bude aj dobré 😅potom Zúbok konečne zavesil na stenu naše fotky a pribudol mi aj vysnívaný čitaľský kútik s kresielkom 😍myslím, že ten kútik celú situáciu zachránil a mne sa zrazu tento dom začal oveľa viac páčiť. 

Keď si nevážiš čo máš…

No nakoniec prišla strašná facka od života. Kedy som si KONEČNE uvedomila, že aká mám byť vďačná za to, že tu môžem byť. Že môžem bývať so svojim mužom a šelmami a spokojne si hladkať bruško a čakať na Zúbčatko. Keď sa zrazu všetko posralo a ja som “z ničoho nič” musela ostať v nemocnici. Vtedy som si prvý krát poplaka so slovami, že chcem ísť  DOMOV a v mysli som mala tento dom. Nie byt v Biskupiciach. Na ten som si vtedy vôbec nespomenula.

Vlastne som si naň odvtedy, ako som ostala v nemocnici nespomenula ani raz. Dodnes. Kým som nevidela niekde na IG odfotený západ slnka a nepovedala som si “hmm aj my sme v BA mali takéto krásne výhľady.”  Už to nebolo slzavé údolie že “aké krásne výhľady som mala doma”. Už to bol len povzdych. Hej. Mali. A boli krásne. Dokonalé. Fantastické. A veľmi mi chýbajú. No už nie sú. A nevyronila som ani slzu. Lebo už som doma tu. 

A za toto uvedomenie ďakujem tomu pobytu v nemocnici. Lebo tak to býva. Keď si nevážim to čo mám, príde parádna výchovná od života. Nepáči sa ti? Tak na, choď na pár dní do nemocnice a zisti, za čo máš byť naozaj vďačná! A veru som zistila. Odkedy som sa vrátila, vrátila som sa domov. A nikdy som sa sem netešila tak, ako vtedy keď ma Zúbok viezol z nemocničného pobytu. Tešila som sa tak, že v tej rýchlosti ako som zdrhala, som si v nemocnici nechala komplet celú peňaženku  a pár ostatných vecí 😂 no šikovná som 🙈 ale tešila som sa. Domov.  

Náš domov

Po štvrť roku som tu doma. A veru, že sa mi tu začína dosť páčiť. Prichádza jeseň, Zúbok začne sadiť stromčeky a kríky a ja sa už teraz neviem dočkať prvej úrody. Viem, že nepríde tak rýchlo ako by som chcela. Ale to už je môj údel netrpezlivého človeka. Ja zatiaľ začínam ochutnávať sladké výhody bývania v dome. Zatiaľ som však objavila jednu a to, že už nie sú žiadne bytové schôdze s nepríjemnou susedou 😍😂 Aj vodu máme v noci teplú. 😍😂

Ale napríklad dosť ma baví zariaďovať detskú izbu pre naše bábätko. Inšpiráciu ako a čo do nej, budem čerpať aj v tomto článku. To by som v byte asi nerobila. A taktiež posedenia na terase sú celkom fajn. Aj keď momentálne bez vínka. Ale celkom živo si predstavujem ako to budem takto o rok praktizovať 😅hrozno v tekutom stave. Muhehe 😂 

Som veľmi zvedavá, čo nám nový domov prinesie. Aké krásne spomienky si tu budeme vytvárať ❤️ a ako krásne sa nám tu bude žiť.