Hokej aneb ako prichádzam o čuchové bunky

Idem sa Vám trochu posťažovať. Na to, aký mám „ťažký“ život s mojím mužom, alebo lepšie povedané s jeho milovaným hokejom. To, že je Ivan vášnivým hokejistom vedia asi všetci. Minimálne tí, ktorí ho poznajú. Alebo tí, ktorým som sa už sťažovala 😀 . Aby ste ma zle nepochopili, obdivujem ho za to, že ho hokej celé tie roky drží (nie, teraz som nenarážala na jeho vek, aj keď… 😀 rada si z toho uťahujem:)). Samozrejme mu ho ani nezakazujem, ale dosť často frflem. A nahlas! Prečo? Presne o tom bude tento článok 😉 .

Hokejová výstroj

Čo mi vadí na jeho športe úplne, ale že úplne najviac je hokejová výstroj! Boli ste už niekedy v pánskej šatni? Cítili ste ten neuveriteľný smrad potu, ktorá tam ostane aj keď posledný chlap odíde? Nie? Buďte šťastné! Áno? Tak to vynásobte piatimi a potom si budete vedieť predstaviť ako asi smrdí hokejová výstroj môjho muža.

Zo začiatku som si myslela, že veď NEVADÍÍÍ. Hodím to do práčky a smrad odíde. Hovno, hovno zlatá rybka 😀 . Ani po troch vypraniach ten pot proste nepustil. Tie veci sú tým už tak napáchnuté, že sa proti tomu nedá bojovať. Jedine kupovať vždy nové 😀 Ale to by naša peňaženka nedala . Btw osobne si myslím, že hokej je jeden z najdrahších športov. Každú chvíľu treba niečo dokupovať (hlavne hokejky – to je spotrebný materiál skoro každé štyri mesiace). Plus treba počítať s tým, že za každú hru sa chalani skladajú na prenajatie ľadovej plochy. Takže to ide aj dosť do peňazí keby ste chceli vedieť 😀 . No nie o tomto som chcela…

Tchor sa môže schovať

Čo sa smradu týka sme našli sme kompromis. V byte sa veci z hokeja nenachádzajú. Aby som ich nemala pod nosom, dáva si ich „vetrať“ na balkón. Rozumej – vystaví ich po celom balkóne, že sa nemáš kam pohnúť, postaviť ani si sadnúť. Vykvačká si ich tam ako na výstave a k nášmu balkónu sa kvôli aróme nepriblíži ani vtáčik. Podľa mňa aj vďaka tomu nemáme problém s komármi 😀 . Samozrejme mám smrad v celej izbe, keď zabudne a nechá otvorené okno. Vtedy mi ani kompromis nepomáha. Pre Ivanov plusový bod musím povedať, že nezabúda často. Lebo je zima 😀 A leto bolo už dávno takže sa budem tváriť, že si nepamätám 😀 .

Najväčšia kríza nastáva, keď von prší, mrzne alebo sneží. Vtedy kompromis padá a veci smrdia v hosťovskej izbe. To sú dni, kedy tam zásadne nechodím. Ale kedže mám slabú pamäť a Zúbok mi radšej nehovorí ako často ich tam dáva, tak sa raz za čas stane, že mi vzduch dá facku keď otvorím na izbe dvere. Lebo tam zas často zabúda to okno otvoriť. Ako nie že by pomáhalo ale ten čerstvý vzduch to aspoň riedi keď už nič iné…

Kompromisy platia, len keď nie som doma

Minule ( zimné ročné obdobie – január) som prišla z práce domov skôr. Musela som, pretože máme len jedno auto, a vždy, keď má Ivan hokej ho potrebuje on. Ok, veď vlastne, je to jeho auto 😀 Takže… prišla som domov veci pripravené už v chodbe. Arómu v chodbe som ignorovala a v duchu prosila svojho muža nech už ide! Zapálila som vonnú sviečku a odišla do bezpečnej vzdialenosti. Ehm. Teda…Mylne som si myslela, že idem do bezpečnej vzdialenosti…

Otvorila som dvere na našej spálni a ovalil ma taký smrad, až som sa zľakla, že som otvorila dvere na hokejovej šatni. Hneď som sa vrátila za Ivanom do chodby, že čí náááhodou nevie, prečo máme v izbe smrad. Vraj „neexistuje, aby tam bol smrad!“. Do mňa vstúpilo sto čertov! Nie? A ako to že tam je?! On, prosím pekne, to predsa VYVETRAL! 😀 Teraz sa už smejem, no vtedy som mala chuť, priznám sa, ublížiť mu. „Ivan, ty si mal tie veci v našej izbe?!“ áno mal. Pretože je vonku zima. A chcel si ich zohriať 😀 Môj ty kvet! Veď má na to hosťovskú! Ale spálňa je samozrejme z loggie bližšie a ja som predsa nebola doma…

Aj práčka sa „poblinká“

Minule ma kamoška zhrozene napomenula, že ako môžem používať slovo „grcať“. Vraj keby bola anketa o najhnusnejšie slovo, tak toto je niekde na prvých priečkach. Veď ale také grcanie je aj dosť hnusné. Hnusné slovo opisuje hnusnú činnosť. Logika. No, ale keďže mám svoje kamarátky rada, povedala som si, že ok, nebudem používať slová, ktoré nemá rada. Pri nej. Nahlas. Keď si spomeniem. A aj mi poradila alternatívu. Vraj „blinkať“ je ľúbeznejšie. No ok. Takže toľko vsuvka k slovníku a môžeme pokračovať v sťažovaní sa na manžela 😉 .

Nastal deň, kedy ten môj Zúbok usúdil, vraj už aj jemu tá hokejová výstroj smrdí. Že teda či by som mu ju oprala. Jasné, že oprala. Aj keď stále platí to čo na začiatku. Podľa mňa to nepomáha. A smrdí to už vtedy, keď to z tej práčky vyťahujem. Ale ok. Básnická otázka : „Mám použiť aj aviváž?“ Vraj áno. Dopralo. Išiel si to vyvešať, tak sa pýtam, či práčka pomohla. Vraj áno. „A cítiť aj aviváž?“ Vraj áno! 😀 😀 😀 no dobre teda.

Posledná, tretia dávka Ivanovej chemickej zbrane bola v práčke, keď sa zrazu objavila v kúpelni potopa. Práčka sa zgrpardón poblinkala! Už to nedala chudera. Už tretí deň nám nejde. Odmietla pracovať v takýchto podmienkach. Zajtra príde opravár, tak som zvedavá, či radšej nekúpime novú lebo táto si povedala, že prežila veľa ale toto už je naozaj príliš. Ale Ivan je spokojný. Všetko mu vyprala, len pri poslednom žmýkaní vypovedala službu. Dožmýkal v rukách a vraj bude na tréningu najvoňavejší. Pochybujem. A ak áno, tak len prvé tri minúty.

Zistila som, že mám toho riadne veľa na čo sa môžem s témou hokej sťažovať, takže sa už teraz môžete tešiť na pokračovanie Denník frustrovanej manželky 🙂