Náš 1. deň na Floride

Po tom, ako sme pristáli na Floride v Miami (môžete sa dočítať TU ) a ubytovali sa blízko letiska som vstala s neskutočným jetlegom. O pol štvrtej ich času, takže asi o pol desiatej toho nášho. Našťastie keď môj mozog pochopil, že je von ešte tma tak ma poslúchol a ešte som zaspala. Keď sme sa zobudili v normálnu hodinu (o pol ôsmej 😀 ) cítila som sa neskutočne rozbito. Ale za to nekonečne šťastná! A stále som nemohla uveriť že som naozaj v Amerike. Inak túto frázu som používala dosť často. Takže ak ju často používam aj tu, prepáčte. Ale ja naozaj tomu stále neverím 🙂

Smer Orlando

Raňajky sme si dali „pravé americké“ a vždy keď sa pozriem na túto fotku, dostanem na ne chuť. Pri stole sme sa smiali, že sa cítime ako vo filme. Čašníčke chýbali len korčule na nohách 🙂 Po raňajkách sme odišli z hotela a išli si požičať auto naspäť na letisko. Týmto opäť ďakujem Nikol a Ľudovi, že tieto veci vybavovali. Bez nich by ten výlet vlastne ani nebol, lebo sami by sme si na takéto niečo vôbec netrúfli. A veľmi dúfam, že si ten výlet s nami užili rovnako ako my s nimi. Pretože to bolo fakt famózne. Dokonca aj to naše večné meškanie niekam malo svoje čaro 😀 Dodnes sa s Ivanom smejeme na vete : „keby sme si naplánovali odchod o hodinu neskôr, mali by sme dve minúty k dobru“ 😀

Cesta do Orlanda nám mala trvať tri a pol hodiny. Ale my sme ju predĺžili tak, že nám trvala asi osem. Ale nevadí, ja sa nesťažujem. Bola to dosť funny cesta. A išli sme aj popri pobreží, takže to tiež zabralo čas navyše. Dokonca sme si aj omočili nožky v oceáne! A bol famózne teplučký. Keby sme mali so sebou osušky možno neodoláme a aj sa okúpeme. Prechádzka po pláži patrí k jednej z mála prechádzok, ktoré že naozaj môžem! Ešte prechádzka po zasneženom lese a tam asi s prechádzkami končím 😀 Ale naspäť k oceánu. Spravili sme pár fotiek a keďže sme nedávali dosť veľký pozor jedna vlna nás skoro zobrala s ňou naspať do hlbín 😀 Bolo to mega! No a potom nás čakala fakt že nekonečná cesta.

Izba snov

Ale stála za to! Pretože to, čo nás čakalo na našom ubytku by som si ani v tom najšialenejšom sne nevysnívala. Krásna kuchyňa, obrovská obývačka s jedálňou a dve krásne minimalisticky zariadené spálne. Kedy mi však sánka spadla až niekde k podlahe? Keď som otvorila dvere na detskej izbe! Moje vnútorné dieťa skákalo saltá a chvíľu som si myslela, že sa neovládnem a proste budem spávať tam! Hotový Disney sen. Keď som bola dieťaťom o takejto izbe som snívala. Teda, snívala by som. Keby v tej dobe existoval Pinterest alebo Instagram, ktorý by mi ukázal, že aj takéto izby sú. Vtedy nám ku šťastiu s bratom stačila poschodová posteľ a boli sme králi, pretože sme si z nej mohli urobiť bunker 🙂

Po prvotnom ošiale šťastia sme sa však skľudnili (do momentu kým sme sa nezačali blázniť pri americkej chladničke s dávkovačom ľadu hahah 😀 ) a ako dospelí ľudia si rozdelili izby. Ivanova priorita bola len jedna – mať posteľ bez „pi*oviny pri nohách“ ako to odborne nazval. Takže my ostatní sme sa „podriadili“ a vyhoveli jeho potrebám, pretože taká manželská posteľ tam bola len jedna. A ako bonus bola v izbe, ktorá bola tyrkysovo-biela takže som sa cítila ako doma 🙂 Ako som už spomínala, mali sme super spolucestujúcich takže ani v tomto nebol problém a ochotne nám ju prepustili 🙂 Ja šťastná, Ivan spokojný, oni ohľaduplní. Win-win ako sa hovorí.

Už nás čakal len obchod aby sme zaplnili tú parádnu chladničku a potom spánok, aby sme nabrali sily na to, čo nás čakalo na druhý deň. So spánkom som mala obrovský problém. Veď ako som mala zaspať, keď som vedela že už zajtra, sa mi splní sen? Ale o tom, až nabudúce 🙂

Facebook Zúbková

Instagram Zúbková