o Zúbkovej,  Sme rodičia,  Z denníka frustrovanej manželky

Otecko stráži?

Včera som prepínala kanály na telke až som narazila na nejakú komédiu. Zaujala ma veta z úst muža, ktorý hovoril žene “ja ho postrážim” a slzy mal na krajíčku. Evidentne bol na „stráži“ prvýkrát. Na chvíľu som zamrzla a sledovala film ďalej. Po pár minútach som pochopila, že “ho” znamenalo jeho dieťa. Prešla som si samonáserom (taký ten stav, kedy sa sama vytočím v mysli) a chcela to prepnúť. Zúbok sa ma spýtal, že čo mi je. A nastal výbuch “akože ?! stráži ?! On ho postráži?! Veď je to aj jeho dieťa! Akože ona si má pýtať povolenie aby mohla ísť s kamoškami von a prosiť sa manželovi, že či jej postráži dieťa ?!” Môj muž ma pozná, tak nahodil mierumilovný tón, že ma akože chápe a potrebuje ma ukľudniť, lebo náš pekný večer dobre nedopadne.

Ja som to pochopila a teda ukľudnila sa sama, lebo veď on za tento stupídny film nemôže. “Vieš Miška, niektorí chlapi to tak majú, necítia sa dobre, keď ostanú sami s dieťaťom a hlavne, chodia do roboty, ženy sú s deťmi častejšie ako muži, viac vedia…” tu som ho stopla, film prepla a už som sa nechcela baviť na túto tému. Veď my to tu na gauči nezmeníme a hádať sa s ním, keď to tak nemá a je najlepší otec, akého si Karolka mohla priať, nemá vôbec zmysel.

No teraz som tu, na svojom blogu a rada by som túto tému otvorila. Ako je možné, že niektorí otcovia sa stavajú do role pestúnky? Akože splodiť dieťa a tam jeho otcovstvo končí? Alebo ešte zarobiť peniaze, nech nemusím doma pohnúť ani prstom a žena ty sa staraj o deti, domácnosť a aj o muža? Csss! Ide o to, že vždy ma vytočí, keď počujem otázku „A kde je malá? Či ocko stráži?“. Ako prosím? Aké „ocko stráži?!“. Veď je to jej otec. On sa normálne o ňu stará. Nie je pestúnka, že stráži, aby dieťa prežilo kým príde matka. Tak sa pýtam, len mne prídu také otázky čudné?

Starať sa verzus strážiť

Môj muž je svojprávna dospelá bytosť, má zdravé ruky a nohy a dokáže sa sám o seba postarať. Po robote sa vracia naspäť do spoločnej domácnosti a žije v nej, jedáva, oblieka sa a aj vytvára bordel. Prečo by teda nemal aj prikladať ruku k práci v tej domácnosti? Muž podľa mňa mi nemá pomáhať, má sa o domácnosť a dieťa starať spolu so mnou. A prečo by sa nemal starať o dieťa. Áno starať! Nie strážiť. Zúbok tvrdí, že je to slovičkárčenie. Áno? Tak prečo sa niektoré ženy sťažujú, že teplú kávu nepili už šesť rokov? Prečo sa sťažujú, že sú nevyspaté, unavené a že už nevládzu robiť doma všetko samé?

Uznávam, že som na to háklivá. A priznávam, že aj Ivana sem-tam chytím za slovíčko, lebo aj keď to máme doma inak, ako to mali napríklad naši rodičia, aj on používa tieto výrazy a ja chytám samonásery. Takže aby som to uviedla na pravú mieru. Ak otec, použije výraz „postrážim ho“, no dokáže sa o potomka postarať minimáne tak dobre ako matka, je to pre mňa staranie sa a v tomto prípade je to naozaj len ťahanie za slovíčka. Ak však chlap stráži dieťa a všetci traja zúčastnení (otec, matka aj dieťa) sú z toho na prášky a matka má po návrate viac roboty a ľutuje, že niekde bola – je to pre mňa chyba v systéme nie len v slove. Chápeme sa?

Nemám rada slovo „stráži“. Veď on je plnohodnotný otec

Nerobme z mužov neschopné osoby

O naše dieťa sa staráme spoločne. Naše okolie je niekedy prekvapené, niekedy až zhrozené ale (a to som veľmi,veľmi,veľmi rada) niektorí to majú rovnako ako my. Minulý rok sa nám podarilo spoznať také rodiny a ja som sa konečne prestala cítiť ako Alenka v Ríši divov. Vraj to tak má byť. A ja si to teda myslím tiež. A som rada, že aj Zúbok si to myslí a chová sa tak bez toho, aby som na neho musela vyvíjať nejaký tlak. Lebo z toho čo pozorujem, naozaj nie všetci muži to tak majú. A vtedy žene neostane nič iné, len sa prispôsobiť. A teda je viac ako jasné, že chudera nemá kedy piť teplú kávu a dospávať prebdené noci.

Zas sa k tomu dostávame. Komunikácia s partnerom je základ harmonického vzťahu. Nehovorím, že u nás to bolo vždy ružové. Áno, chvíľu aj nám trvalo, kým sme sa zladili a prišli sme na to, že niektoré veci sa jednoducho musia zmeniť a niektoré sú trochu zložitejšie ale keď obaja chceme, zvládneme to. A tak sa aj stalo. Zvládame to 🙂 Stačí myšlienky, pocity a túžby vysloviť nahlas. Neútočiť ale spoločne komunikovať.

Možno sa v týchto riadkoch nájdete. Raz som sa pristihla pri tom, že som mala pocit, že sa s našou dcérou Zúbok zle hrá, zle ju oblieka, zle ju češe, nedobre ju kŕmi… Lebo ja to robím inak a mal by to robiť tak ako ja. Povedzme si úprimne. Mňa by tiež nebavilo, keby ma vkuse niekto buzeroval čo a ako robím zle s mojím dieťaťom! A tak som tomu nechala voľný priebeh. Nechala som ich, nech si nájdu vlastnú cestu, vlastné hry. Vždy keď dostanem chuť ho za niečo sfúknuť, spýtam sa samej seba, či to naozaj treba, či je to naozaj nutné, či to môže spôsobiť do budúcna nejaký problém. Ak je odpoveď nie, kašlem na to.

Ako to máme doma my

Chcela som napísat, že mám šťastie, že Zúbok je naozaj ukážkový manžel a otec. Ale nenapíšem. Lebo to vlastne nie je moje šťastie. Ja som si ho takého brala. Presne preto, lebo sme doma mali veľa debát o tom, ako si predstavujeme náš budúci život, o tom, ako sa nám to alebo hento nepáči, o tom ako si predstavujeme výchovu detí a aké to asi bude keď budeme rodina. Už pred svadbou nemal problém navariť nám, či povysávať alebo umyť okná. A nemusela som ho o to prosiť (pozor! nemýliť si slovo prosím vo vete s prosením až žobraním o to, aby konečne niečo v domácnosti urobil).

Dnes je to tiež tak. Je plnohodnotný rodič. Keby ja musím ísť niekam hoci aj na mesiac, som si viac ako istá, že by to tu doma bezo mňa zvládli. Dokáže navariť, vie čo jedáva naše dieťa, dokáže ju večer okúpať bez môjho pohnutia prstom (hej ráno ju nájdem síce v bodyčku namiesto pyžama, lebo veď je to v šuplíčku príliš blízko seba 😀 . Ale na to prdieť, nepodstatný detail, hlavne, že ja som si mohla porobiť svoje veci, kým sa on staral, nie strážil 😉 ), vie upratať celý dom aj sa postarať o záhradu. Áno máme rozdelené niektoré činnosti, ale nie na “mužské a ženské” ale on robí to, čo ja neznášam a naopak. Je plnohodnotným členom domácnosti a rodiny. Nie je pestúnka. A ja nie som upratovačka.

Tak ako je to u vás? Stráži tatino?

Staráme sa obaja

Niekedy na striedačku, niekedy spoločne. Napríklad, ak Zúbok nie je alebo nejde do práce a obaja sme doma, ráno k dieťaťu vstávame na striedačku. Lebo obaja ľúbime spánok. Tak cca do desiatej 😀 A keďže naša Lina vstáva okolo ôsmej, je to pre nás skoro. A tak sa striedame. Raz spí Zúbok, raz ja. A príde mi to úplne normálne a fér. Vďaka tomu som ako mama vyspatá a fresh a nezažívam to, že by som nemala náladu, lebo som unavená. Čo úplne chápem, keď to ostatné matky majú. Ja by som teda bez dobrého spánku fungovať nevedela. A teda, že aj v noci ten spánok máme (na rodičov) úplne skvelý už od Karolkinho narodenia. Asi je spáč po rodičoch 😀

Keď idem niekam, napríklad na kozmetiku (v dobe lockdownu o nej len snívam), Karolína ostáva doma s otcom. Nie, on ju nestráži – nie je babysiter, on je jej rodič! A ide mi hlava vybuchnúť, keď sa niekto nad tým čuduje. „To zvládne byť s ňou 4 hodiny sám?“ Prosím Vás, čo je na tom také prekvapujúce? To, že je jej otec alebo to, že je s ňou rád? Áno, my ako rodičia tie „povinnosti“ vykonávame radi. Ja napríklad (pravdepodobne vďaka tomu, že sme na TO všetko dvaja) nepotrebujem dieťa odložiť a ísť si niekam oddýchnuť.

Otec nemá strážiť, má sa starať

Plnohodnotný rodič

Áno jasné, veľmi si užívam chvíle, keď idem napríklad na nechty, alebo by som opäť išla so Zúbkom na nejaké rande, lebo veď aj to treba, ale častokrát sa už neviem dočkať, keď budem opäť s nimi. Je normálne, že ako mama chcete čas pre seba. A povedala by som, že pre zdravo fungujúcu rodinu, je to priam žiadúce. Mama (samozrejme aj otec) by mali mať čas len pre seba. Napríklad náš tatino chodieva, v rámci svojho relaxu, na hokej.

Otec nie je pestúnka, ktorá raz za čas zaskočí mamu. On je plnohodnotný rodič a starostlivosť o dieťa je na nás oboch. A tak sa mi to páči. Tak to u nás je, tak nám to vyhovuje. On sám hovorí, že keď je už v tretej nočnej, že mu chýba večerný rituál s Karolkou. Keď ide domov z práce dúfa, že bude ešte hore a že ho doma privíta. Nám sa to takto páči. Takto funguje naša domácnosť. Samozrejme, ak sa Vám pozdáva niečo iné a vaša rodina funguje inak, je to v poriadku. Dôležité je, aby ste vy boli spokojní 🙂 Tak mi môžete napísať, ako to funguje u vás?

Ja šťastná, keď odchádzam s nádhernými vlasmi od kaderníka a utekám za mojimi láskami domov 🙂

2 komentáre

  • Marina

    Vieš ze u nas je to rovnako a tak som velmi rada ze o tom hovoris. Nie je fer, aby mali rodicia rozdielne ulohy. Obaja su rodicia. A to u nas ja kojim a aj tak vieme si „strazenie“ podelit.. Haha.. Moj muz pravidelne hovori ze preňho je to najlepsi cas a keby mohol chcel by travit takeho casu aj viac..

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete