Prečo montessori? Ako to vnímam ja

Ahojte. V piatok večer sme mali s mojou dobrou kamarátkou Marínkou LIVE vysielanie na tému Montessori. Momentálne obe čítame rovnakú knihu a tak sme sa dohodli, že Vám ju priblížime v našom novozaloženom BookKlube. Ja som sa dnes rozhodla, že Vám napíšem článok o montessori prístupe – čo ma na ňom zaujalo, čo sa mi na ňom páči a prečo som sa rozhodla ho u nás doma praktizovať.

Ako to u mňa začalo

V čase, keď som si myslela, že nie som vhodný typ ženy na materstvo, som sa veľmi bála. Veď deti, keď sú malé, sú také krehké a jemnučké. Nevedela som si predstaviť, ako by som s tak malým človekom pracovala. A ako budem vedieť čo potrebuje? Veď nevie rozprávať a len plače… No a potom, trošku povyrastú a zas plačú, kričia, sú plné hnevu a všetko chcú ochytať a zničiť!

No ale potom som otehotnela a musela som sa zmieriť s tým, že mamou budem. A ako malý človek vo mne rástol ja som sa naň začala veľmi tešiť. Začala som snívať s otvorenými očami aký ten človiečik asi bude a že URČITE nebude taký, ako som sa predtým bála. Ale asi to poznáte, že všetci naokolo vedia lepšie, ako to chodí. Z každej strany počúvate „veď počkaj keď…“ A mňa sa zmocňovala panika. A tak som si začala hľadať knihy, či naozaj neexistuje nejaký spôsob ako z nášho dieťaťa vychovať rozumného, šikovného človeka bez toho, aby mne pretekali nervy a bola som zrelá na psychiatriu. A našla som!

Montessori prístup

Našla som montessori prístup. Čo to je? Princíp výchovy dieťaťa, založený na vzájomnom rešpekte. Ono to vlastne asi ani nie je „výchova“ v ponímaní ako „drezúra“ ale ako vedenie a nasledovanie. Je to akceptácia dieťaťa. Akceptujeme, rešpektujeme to, čo to dieťa baví, aké je, alebo čo nemá rado. Že keď sa s nejakou hračkou hrá inak, ako by sa „malo“, nebudeme mu robiť prednášky o tom, ako sa má hrať. Lebo zo skúseností viem, že to dieťa sa vám potom na to vykašle a nájde si inú zábavku.

Montessori vidí rodiča ako láskavého sprievodcu dieťaťa. Ako záhradníka, ktorý svoje dieťa vidí ako jedinečnú osobu. Ako jeho kvietok, rastlinku, o ktorú sa stará, dáva jej všetky potrebné živiny a správne podmienky na jej rast, ale necháva ju samú sa rozpínať a ísť svojou cestou.

Ale aj v montessori platia pravidlá. Hranice. Každý rodič si určí, aké hranice ukáže svojmu dieťaťu. Je však dobré, priam žiadúce, mať hranice stále rovnaké. Dodržiavať ich a nepoľaviť. Pretože dieťa je potom zmätené a nedokáže rozoznať, prečo teraz áno, a potom nie.

Prečo kniha Montessori pre batoľatá?

Už v tehotenstve som začala čítať montessori knihy. V tomto období čítam Montessori pre Batoľatá a práve táto kniha spustila nápad nášho BookKlubu. Prečo práve ona? Lebo je pre mňa úžasnou studnicou inšpirácii. Okrem toho, že sa ľahko číta, veľmi som sa stotožnila s autorkou v tom, že obe milujeme batoľatá. Prečo? Pretože sú dokonalé! Dokážu oveľa viac ako si my, rodičia, myslíme! Žijú v prítomnosti, a nikam sa neponáhľajú. Fascinujú ich úplne obyčajné veci, a majú srdiečko na dlani. Sú úprimné, nepoznajú hanbu a ich hlava pracuje na plné obrátky. Dokážu absorbovať toho tak veľa! Oveľa viac ako si vieme predstaviť. Sú ako špongia a len nasávajú a nasávajú.

Ja som sa nevedela dočkať tohto obdobia. Keď začneme s Karolkou skúmať spoločne svet. Keď začne chodiť a my budeme objavovať mláky, či sa hojdať na hojdačkách. Keď budem na nej pozorovať ako vynakladá maximálne úsilie, aby dokázala preniesť obrovského medveďa z detskej izby až do obývačky úúúplne sama. Pretože ona vie, že to dokáže. A ja jej musím dôverovať. Ona sa veľa učí, ale ja sa učím spolu s ňou.

Bežný život

Čo mi úplne brnklo na strunku je, že montessori prístup zahŕňa deti do rodičovského bežného života. Odborníci z tohto odvetvia tvrdia, že dieťa sa rado cíti dôležité pre chod domácnosti, rado pomáha a miluje robiť to, čo vidí robiť rodičov.

A ja teda žasnem, čo Karolína dokáže už vo svojom veku! Dokáže mi pomôcť naložiť práčku, podávať veci, vykladať čistý riad z umývačky… Áno, síce nám prezlečenie perín trvá namiesto 10 minút, hodinu, ale stojí to za to. Teda aspoň mne určite. Ona je už schopná sama odniesť svoj riad do kuchyne, dokáže vyhodiť špinavú plienku, utrieť vodu či upratať si hračky. Nie, nerobíme si z nej sluhu, robíme z nej aktívneho a plnohodnotného člena našej domácnosti.

Čo mi možno dlhšie trvalo pochopiť bolo, že deti nám nerobia naschvál. Len ich časť mozgu kde sídli sebaovládanie a centrum rozhodovanie, je stále vo vývoji. Takže touto časťou musíme byť my a ostať pokojní. Ja sa napríklad ešte stále učím veci zhodnotiť a nie ohodnotiť. Snažím sa len pomenovávať čo vidím a nie tomu dávať nálepky. Nie je to najľahšie, no učím sa, pretože v tom vidím zmysel.

Ako mi to ide?

Naozaj tu ten zmysel vidím. Nechcem byť takou mamou, ktorej z úst stále vychádzajú príkazy, zákazy a slová NIE, NESMIEŠ, NEROB. Keď sa mi zdá niečo nebezpečné alebo za mojou hranicou, snažím sa zhodnotiť (uhm, vidím, že teraz chceš búchať) a dať alternatívu (tak poďme búchať do tohto bubna). Podporujem ju byť zvedavá a má svoje miesto (detská izba) kde môže robiť čokoľvek s čímkoľvek, lebo som jej toto prostredie totálne prispôsobila. Aj v tomto ma montessori prístup posmelil – pestovať v nej prirodzenú zvedavosť.

Myšlienka „pomôž mi dokázať to sám“ je moje motto (nie vždy si ho presne pamätám – ako ste si mohli všimnúť v našom rozhovore hahah) . Snažím sa rešpektovať jej potrebu sebazdokonaľovania a mať veci pod kontrolou a dávať jej potrebný čas – s mojou (ne)trpezlivosťou to ide naozaj ťažko ale vravím, učím sa spolu s ňou. A ešte som si všimla, že všetko ide jednoduchšie, keď máme v hračkách aj v domácnosti poriadok. Napríklad hračky obmieňam, aby som ju nezavalila podnetmi. A snažím sa dodržiavať určité rituály – napríklad pred spaním, a ona vďaka tomu vie, čo bude nasledovať a je pripravená spolupracovať.

Montessori prístup nie je ťažký, ale je iný. A ľudia sa niekedy toho iného boja až príliš, aj keď to vôbec nie je nutné. Ja som začala malými krôčikmi a neviem si to vynachváliť. A čo vy? Poznáte tento prístup? Osvedčil sa vám?

Darovačka – Montessori pre batoľatá

Ako som už spomínala, na Instagrame si s Marínkou rozbehli BookKlub, v rámci ktorého sme sa vás rozhodli aj obdarovať. A to rovno dvakrát – v prvej darovačke na mojom profile, ktorá trvá do 21. marca a v druhej u Marínky pod naším prvým live záznamom – toto trvá do nedele 14.3. Preto sa neváhajte zapojiť 🙂 Tá kniha za to určite stojí 🙂 Ak by ste si chceli knihu zakúpiť sami a nečakať na vyhodnotenia, môžete tak urobiť napríklad aj cez tento link, na Martinuse. Ide o partnerskú spoluprácu medzi mnou a kníhkupectvom, kde pomocou linku podporíte moju prácu 🙂 .