Príprava na rodičovstvo – knihy

Ahojte! Minule som Vám písala, ako som sa bála tehotenstva. O tom, aký som mala strach z materstva. Teraz Vám chcem napísať, čo okrem môjho pána manžela mi pomohlo a aká bola naša príprava na rodičovstvo. Chcem Vám predstaviť Montessori knihy, ktoré mi pomohli prijať myšlienku, nastaviť sa a získať sebavedomie na budúce mamovanie.

Uvedomila som si, že ten strach do mňa vštepovalo okolie. Všetci tí ľudia, ktorí sa sťažovali aké je tehotenstvo a materstvo strašne ťažké, deti nepočúvajú, všetko ničia. Ako už nikdy nemôžu ísť do kina, na dovolenku a zabávať sa. Ako trhajú knihy, ničia kvety a hádžu sa o zem, keď im niekto povie NIE. Keď Zúbok povedal kamarátom, že bude otec, hneď mu začali hovoriť ako sme si doužívali. Ako on už nebude chodiť na hokej a firemné párty. Ako ja už nepôjdem na víno s kamoškami a budem sedieť doma. A ja som na takýto život nebola pripravená. Ja mám rada výlety a zábavu. Ja neznášam sedieť doma a nudiť sa.

Takže som sa v prvom rade prestala stretávať s negatívnymi ľuďmi. Nechcela som o tom počúvať. A keďže som bola doma na PN-ke, nebolo to až také zložité. Veľa som v tom čase trávila času na Instagrame. A prvý impulz som dostala práve tam. Videla som instastories speváčky Tiny. Mohli ste si všimnúť, že jej manžela Separa a „jeho“ skupinu DMS si dosť idem. Koniec koncov, Zúbčatko ešte v bruško bolo na ich koncerte tri krát 😅. Takže aj ona sa už asi počíta do fanúšikov 😅 .

Montessori? Čo to je za blbosť?

Už dávnejšie Tina písala o jej škole a o systéme, ktorým by ju chcela viesť. Pridávala rôzne články, myšlienky a posty o prístupe, ktorý chcela mať naštudovaný. Už pred tehotenstvom som ich rada čítala a zdal sa mi veľmi rozumný. Keď som čakala Zúbčatko, rozhodla som sa si o tom zistiť viac. A tak som pátrala. Čo to Montessori vlastne znamená?

Keď som o tom čítala, veľakrát som sa pristihla pri tom ako prikyvujem alebo komentujem so slovíčkom “presne” alebo sa usmievam a som spokojná s tým čo čítam.  Vtedy to prišlo. Všetko mi docvaklo. Veď to nie je až tak brutálne ťažké ako mi ľudia hovorili! Veď to je úplne prirodzené a takto to mám aj ja nastavené. Celé tie roky som to takto mala v hlave ale všetci okolo mi tvrdili “to sa tak nedá, to tak nejde, a uvidíš keď…” 🙈 a ja som im uverila! A zrazu prišlo to “keď” a ja som dostala strach.

Maria Montessori

Žena, ktorá žila v konzervatívnom Taliansku a napriek prekážkam sa stala prvou Taliankou, ktorá sa stala lekárkou. Vo svojej praxi sa stretávala s deťmi z chudobných rodín, ktoré boli agresívne, neporiadne a netrpezlivé. Nakoľko si Maria myslela, že každé dieťa sa rodí s úžasným ľudským potencionálom, rozhodla sa dozerať na deti v škôlke z robotníckych rodín.

Naučila staršie deti pomáhať, s každodennými úlohami a zistila, že aj menšie detičky sa tešia, keď môžu byť užitočné. Čoskoro celý chod v škôlke mali v rukách deti – pripravovali a servírovali jedlo, starali sa o poriadok… Z uličníkov sa stala zdvorilá a vzorná mládež. Maria Montessori sa stala uznávanou vedkyňou, vzdala sa lekárskej praxe a svoju energiu venovala zakladaniu Montessori škôl v mnohých krajinách. *

Zdravý rozum a intuícia

No keď som objavila prístup Montessori, v hlave sa mi rozsvietilo a zistila som, že nemusím žiť s týmto strachom. Dá sa žiť aj inak. Nemusíme sedieť doma, báť sa čokoľvek urobiť alebo zjesť a pripravovať sa na to, ako budeme všetko robiť za dieťa. A nemusíme ani žiť bez zábavy a kamarátov. To, že niektorí ľudia sa tak žiť rozhodli je okej, ale my takto žiť nechceme.

V knihách o Montessori som videla, že sa DÁ napríklad naučiť dieťa upratovať si svoje hračky a byť samostatným, tak ako som to predstavovala, kým mi ostatné mamičky nevtĺkli do hlavy, že „to nejde, veď uvidíš keď budeš mať vlastné“😅. So Zúbkom sme toto všetko prebrali, povedala som mu, že by som chcela žiť tak ako doteraz a on súhlasil. Tiež sa nechcel zabarikádovať doma a prestať žiť svoj život a začal žiť život len pre dieťa. Odvtedy som zostala v pohode.

Začala som si užívať tehotenstvo. Chodili sme na výlety aj s bruškom, dokonca som bola aj na koncertoch a festivaloch. Aj kúpať sme sa boli. Vôbec som neriešila čo by sa NEMALO v tehotenstve robiť a jesť. A musím priznať, že nakoniec to naozaj bolo jedno z najkrajších období, aké som zažila. Nebolo to jednoduché obdobie, ale bolo nádherné. Počúvala som svoje telo, riadila sa svojim rozumom.

Montessori knihy

Montessori kníh je hrozne veľa. Ja mám doma zatiaľ len tri. Myslím si, že vôbec nie je potrebné si knihy kupovať, lebo na internete je informácii plno. Aj nejaké blogy som našla. No kto ma pozná vie, že ja potrebujem všetko v knižnej podobe. Proste úplný knihomol 😅 . Takže som si spravila nejaký panenský (😅) Montessori výber a vyhrali tieto tri:

Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori – Tim Seldin

Tim Seldin je prezident nadácie Montessori, bol učiteľ v Montessori škole a napísal aj túto knihu. V knihe vysvetlil prečo a ako Montessori praktizovať. Základ je v tom, aby rodičia vychovávali svoje deti v láskavom a rešpektujúcom prostredí. A to je napríklad to, čo som stále tvrdila. Že aj deti sa musia rešpektovať a je potrebné ich naučiť, aby aj ony rešpektovali druhých. Napríklad rodičov.

V knihe sú vysvetlené senzitívne obdobia dieťaťa, opísané spoločné aktivity, ktoré môžete s dieťaťom vykonávať a hlavne, je to s láskou písaná kniha, o metóde Montessori, ktorá Vám ponúka iný pohľad na výchovu.

Inak, všade bola vypredaná, nikde som ju nevedela zohnať, až som ju našla na Čarovnej poličke za 5€ 😍 . A nebolo to prvý krát, kedy som tam zohnala knihu, ktorú som nikde nevedela nájsť a ešte k tomu za dobré peniaze 🙂 Určite si stránku mrknite – stačí kliknúť na odkaz tu v článku (zmodrené slová :))

Montessori od narodenia do 3 rokov Nauč ma byť samým sebou – Charlotte Poussin

V tejto knihe sú opísané vývojové fázy dieťaťa, ako už názov napovedá, od 0 do 3 rokov. Dokonca pár strán aj pred narodením dieťaťa. V knihe sú opísané skutočné príbehy, veľmi pekne sú tam opísané senzitívne obdobia, vysvetlené, ako je fajn pripraviť svoj domov na príchod bábätka a opísané, aké sú úlohy rodiča.

V knihe je veľa krásnych myšlienok, moja jedna z najobľúbenejších je :

“ akceptovať dieťa také, aké je, znamená vzdať sa dieťaťa o akom sme snívali, navždy sa rozlúčiť s ideálnym dieťaťom, aké sme si predstavovali. Dieťa, ktoré máme, je skutočné. Je samo sebou. Prijať ho znamená pomôcť mu, aby sa prijalo aj ono samo. rešpektovať ho znamená pomôcť mu, aby sa rešpektovalo aj ono samo. Uznať jeho individualitu a jeho osbnosť, znamená ľúbiť ho. Bezpodmienečná láska mu umožní rásť a vyvíjať sa.“

60 aktivít Montessori pre bábätko – Marie-Héléne Place

V knihe sú opísané nie len aktivity s bábätkom, ale aj nápady, ako usporiadať izbu pred jeho príchodom, či návody na rôzne mobily (kolotoče).

Ja som podľa tejto knihy napríklad vytvorila pre našu Mandragorku kolotoč Munari. Keď som sa z neho vytešovala na internete, pretože som bola na seba neskutočne hrdá (moja trpezlivosť dostala poriadne zabrať 😅 matky nevedeli odolať a písali mi správy tipu „joooj to je morbídne takéto čierne, dieťatko potrebuje farby“ alebo “ bábo sa ti vyprdne na takýto kolotoč, ktorý zvuky nevydáva“ a podobne. Tak, Karolína je totálne zhypnotizovaná kolotočom, keď ju dám do postieľky v detskej, ja si dokážem vyvešať prádlo, alebo potriediť veci alebo hocičo iné. Bábatko ocenilo moje úsilie 😅.

Nepraktizujem(e) doma všetko, čo som sa v knihách dočítala. Napríklad máme detskú postieľku, aj keď v knihách odporúčajú len matrac. Možno raz postieľku za matrac vymeníme, no zatiaľ som to cítila takto. A je toho veľa, čo som sa dočítala ale spravila som si po svojom 😅. Ide o to, že aj keď čítam odbornú literatúru a snažila som sa na materstvo čo najlepšie pripraviť, stále si nechávam nejakú rezervu a svoj vlastný rozum. Som príliš tvrdohlavá, takže si myslím, že nikdy nebudem nič dodržiavať na 100% 😅 .

Montessori v realite

V septembri išiel môj najmladší brat do školy. Boli tam nejaké konflikty a mamina nevedela, kde je problém. Každý deň riešili, chodili do školy ako na klavír, bráško chodil zo školy zničený a frustrovaný. Mali sme strach, aby na školu nezanevrel hneď v prvý mesiac. Riešili sme, či zmeniť školu, či dať bratovi nejaké tresty aby zmenil správanie alebo čo ďalej. My sme si nemysleli, že by bol zlý, nevychovaný alebo niečo podobné. Proste len bol zvedavý, chcel vedieť viac o veciach, ktoré ho zaujímali a na niečo potreboval viac času.

Učiteľky s ním nemali trpezlivosť. Nechcelo sa im odpovedať mu na otázky, nepáčilo sa im, že „vyrušuje“. Bráškovi sa zas nepáčilo, že sa s ním v škole učiteľky nerozprávajú, nevysvetľujú mu veci, ktoré ho zaujímajú. Na matematike sa začal nudiť, lebo príklady mu boli ľahké a chcel robiť viac. No nemohol…lebo osnovy, lebo veľa detí, lebo učiteľka nemá čas atď. Keď sme to s nimi riešili, povedali vetu, pri ktorej mi prešli zimomriavky po chrbte. Končila sa slovami „nepotrebujem si k nemu hľadať cestu, on má poslúchať!“

Vtedy som jej spomenula knihy, ktoré čítam a začali sme spoločne rozoberať Montessori prístup. Vtedy sme zistili, že ona vlastne mala veľmi podobný výchovný štýl celé roky a preto mne tak veľmi zapasoval 😅. Nakoniec bráško zmenil školu. Lebo čo z takej školy, kde vychovajú deti tak, aby poslúchali. Je dôležité, aby mali deti, z ktorých neskôr vyrastú dospelí, vlastný názor a zdravý úsudok. Nie poslušne prikyvovali na to, čo im niekto povie. Išiel do školy, ktorá je vedená Montessori princípmi a je tam neuveriteľne spokojný. Aj jeho rodičia sú spokojní. A ja som šťastná, že som im mohla pomôcť, na základe kníh, ktoré som čítala. A Tine, ktorá robí osvetu na Instagrame 😅

Ďalšie knihy v budúcom článku 🙂

*informácie z knihy Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori – Tim Seldin