Prvé vs. druhé tehotenstvo – emócie

V predchádzajúcom článku som riešila tehotenstvo z pohľadu rozdielnych príznakov. V tomto článku sa povenujem emóciám, myšlienkam a pocitom. Lebo aj emócie môžu byť úplne iné, nie len príznaky.

Zatiaľ, čo som sa pri prvom tehotenstve tešila na ten malý zázrak čo sa stal, aj keď prvotná reakcia bola šok, pri druhom tehotenstve som prvé mesiace prerevala zúfalstvom. Veci sa majú tak, že som sa neskutočne bála pôrodu aj prvýkrát, no vtedy som si myslela, že cesta je, ho neriešiť. Nechať to tak a „veď SA TO nejako porieši. Doktor bude vedieť čo robiť a najdôležitejšie bude, že bábätko bude zdravé. Nebudem to riešiť a nechám sa viesť personálom. Len sa so mnou o tom v žiadnom prípade nerozprávajte“.

No a to boli tak chybné myšlienky, že sa za to teraz aj hanbím. Lebo nerodí doktor – rodí žena. A keď o pôrode hovno vieš, nevyberieš si správnu nemocnicu, tak ťa pravdepodobne zmanipulujú tak, že tvoj pôrod nie len že nebude prirodzený, ešte z teba spravia totálnu neschopnú hlupaňu. Takže áno, z pôrodnice som odchádzala so zdravým bábätkom, no s takou traumou, že mi trvalo niekoľko rokov postaviť sa tomu čelom. Vlastne ma k tomu prinútilo toto druhé tehotenstvo. Inak by som to asi stále neriešila… Je totiž dosť možné, že stále by som nenašla odvahu priznať si svoje chyby, pomenovať ich a prijať. Dnes je to však inak. Čakám druhé dieťa a musím sa tomu postaviť čelom. Prijať zodpovednosť. A tak som vyhľadala pomoc.

Pôrod

V prvom tehotenstve som žila „v sladkej nevedomosti“, ktorá vôbec nebola sladká, lebo aj vtedy na mňa občas totiž prišiel záchvat úzkosti. Väčšinou som bola počas záchvatu sama, no niekedy bol pri ňom aj Ivan. Raz sa stalo, že bola so mnou moja mama a vtedy som si prvýkrát pripustila, že mám asi problém. Vyzerala totiž veľmi vyľakane a to teda ona často nebýva. Väčšinou vždy všetko ešte otočí na srandu, no teraz nebolo po smiechu ani stopy… Nie že by ma to nejako prehovorilo svoj strach riešiť. Kdeže… stále som si išla svoju mantru.

Preto musím apelovať na vás – ponaučte sa z mojej chyby a pripravte sa na pôrod a šestonedelie. Zistite si aké máte práva a možnosti, informujte sa, vzdelávajte a nenechávajte to na nemocničný personál. „Vymýšľajte“ kde a ako a s kým chcete rodiť. Nie je jedno ako sa bábätko narodí a nie je jedno ako sa cítite! To, že budete obaja zdraví je síce naozaj dôležité, no vaše prežívanie nie je dôležité menej. Ja som sa zo svojej chyby poučila a tentokrát hľadám, zisťujem, pripravujem sa a pravdepodobne aj odcestujem za dôstojnejším pôrodom do inej krajiny.

Prípravy

Čo som užila možno rovnako, ako v prvom tehotenstve, bolo pripravovanie detskej izby. Rozhodla som sa, resp. môj syndróm hniezdenia sa prejavil naplno aj teraz a teda sme ju opäť prerobili – aký bol postup a aké vtipné momenty sme zažili, som zaznamenala do vlogu na Youtube (keď bude online, napíšem vám to do stories, preto ostaňte naladí aj na mojom Instagrame :))

View this post on Instagram

A post shared by Zubkova.sk (nielen) mamablog ⚡️ (@mi.s.kazubkova)

V žiadnom prípade nechcem, aby ste si mysleli, že sa na bábätko neteším. Lebo teším sa veľmi 🙂 Budeme štyria, Zúbčatko bude mať parťáka a my ďalšiu osôbku, ktorej môžeme ukazovať svet a dávať našu lásku. Uvedomujem si, že mať dieťa je dar. Pre mňa, aj keď je to už druhé tehotenstvo – a možno práve preto- je to stále obrovský zázrak – moje telo vyrába človeka!

Je pravda že mám strach/rešpekt pred tým, mať dve malé deti. Ako isto viete, snažíme sa o rešpektujúcu kontaktnú výchovu a dovolím si povedať, že je to často náročné. Preto mám obavy, či moja (ne)trpezlivosť dve deti zvládne. Čo ma však upokojuje, je prístup môjho manžela. Viem, že mi bude aj v tomto prípade oporou a všetko spolu zvládneme .