Rýchlo to uteká

Je jedna hodina v noci. Zúbok a Lina spokojne odfukujú, Lillka leží vedľa mna a Teodor sa niekde fláka. Ja by som tiež chcela spať, aby som ráno Krpaňu neprosila o päť minút navyše. No nedá sa mi. Hlavou mi ide milión myšlienok. Čo sa to za posledné dva mesiace stalo? Ako to, že to tak rýchlo uteká? Veď len včera sme prišli domov!

Zajtra má Karolína dva mesiace. Neskutočne rýchlo ubehli. Keď sa narodila bola taká malá a krehučká. Dnes si už sama drží hlavičku, usmieva sa na mňa každé ráno keď sa prebudím na jej trkotanie a pomaly, ale isto začína vnímať veci okolo seba. Začína sa radovať keď k nej príde Lilla, keď sa tatino vráti z práce alebo keď ju položíme do vaničky s vodou a ideme ju kúpať. 

No čím ďalej, tým viac sa dokáže aj zlostiť. Hlavne keď je hladná. Vtedy sa nejedna Mandragora môže schovať so svojím krikom. Nemôžem jej to však zazlievať. Mám o dosť rokov viac ako ona a predsa sa správam rovnako keď som hladná 😂🤷‍♀️ 

Šestonedelie

Za tie dva mesiace boli aj situácie kedy som si aj ja poplakala. Darmo. Šestonedelie neoklameš. Tie výkyvy nálad čo som prežívala 🙈. Hovorím v minulom čase lebo dúfam, že to už prešlo. Aj keď musím priznať, že ešte nejaké dozvuky určite sú. Ale to čo sa so mnou dialo posledných osem týždňov… Uff. Sama som neverila, že to so mnou tak plieskalo. Jediný pohľad na Karolínu ma dokázal rozplakať. Hocijaký text piesne alebo film. Alebo reklama. Alebo pohľad na Zúbka ako drží Malú. Alebo jej úsmev. Alebo hocičo. Plakala som veľa a často. Často a veľa. Hocikedy. Hocikde. Od radosti, od bolesti, od zúfalstva, od únavy. Proste za všetko. 

A keď som neplakala tak som sa veľa smiala. Ale smiala som sa aj keď som plakala.  A keď som plakala bola som aj šťastná. No bola som šťastná aj keď som neplakala. No proste. Stalo sa, že som cítila zrazu toľko emócii, že som si nevedela vybrať, ktorú ukážem svetu ako prvú. A tak všetky išli pekne za radom. Sekunda po sekunde a minúta po minúte. Chudák Zúbok. Niekedy len na mňa pozeral a krútil hlavou. Bol totálne bezbranný. Nevedel čo so mnou. Ja som tiež nevedela.

No on mohol utiecť predo mnou do práce. A aj utekal. A nie len do práce. Ale aj na hokej alebo vianočné večierky. Lebo mal aj z práce jeden, s jednou hokejovou partiou druhý, druhou hokejovou partiou tretí atď. No proste mala som pocit, že som doma dáko často sama. Aj keď som sama vlastne nebola. Ale cítila som sa sama. A vlastne aj som chcela byť sama. Ale nebola som sama a vlastne som sama bola. No proste. Hormóny 🙈🤦‍♀️😂hrôza. 

Karolína…

Keď sme išli domov z nemocnice, Zúbok priniesol pripravené vajíčko a oblečenie pre Karolínu. Všetko jej bolo veľké. Overal sme jej ani nedali, pretože by sa v ňom utopila 🙈, taká bola maličká. Hneď ako sa dalo, išla som jej kúpiť čo najmenšie veci. Aj 50ka jej bola veľká a pritom sa nenarodila až taká malá 🤷‍♀️. Takže som bola aj prekvapená.

Pred pôrodom som sa bála nakupovať malé vecičky, pretože každý mi hovoril, že to dieťa nevynosí. Číslo 50 som odložila keď mala presne šesť týždňov 🙈. A musím povedať, že sa zatiaľ nepotvrdilo to, čím ma všetci strašili. Za A – všetky veci, ktoré som jej kúpila, mala na sebe. Jasné, že ich nevydrala alebo inak nezničila ale na sebe ich mala. A niektoré aj patrične pokrstila 😅. Na Instagrame som Vám aj písala, ako a s čím, som biele pyžamko zázračne vyčistila. A za B – musím povedať, že ten život sa nám až tak drasticky nezmenil. Áno, nastali nejaké zmeny. Ale nič, čo by bolo nejak radikálne (v tom zlom zmysle, ako nás veľa ľudí strašilo).

…bábatenko naše

Keď sme Zúbčatko očakávali, smiali sme sa, že my sa vyspíme, že my sme si objednali dobré bábätko. A musím povedať, že naozaj máme veľmi dobré a tolerantné bábo (klop, klop). V noci spí ukážkovo (klop,klop) a cez deň aj keď nespinká, tak plače naozaj len málokedy. Rada cestuje autom, kočík si tiež obľúbila a hudbu má tiež veľmi rada. Čiže môžem skonštatovať, že ona sa prispôsobila nám, nie my jej ❤️. Asi vedela, akú rodinu si vyberá 😍.

A zmenila sa ona za tie dva mesiace? Zatiaľ nie. Stále nemá rada teplo, po tatovi, stále sa rada mojká, po mamine a stále rada papá. No rada spinká v ňuňavej deke, taktiež má ale rada svoj priestor, keď už má mojkania dosť – vie to dať patrične najavo a občas nevie, kedy prestať jesť. Rada sa prejedá. Teda ako Zúbok hovorí, rada sa prekonáva😅. Pažroško náš dvojmesačný❤️.