Sťahujeme sa

Tak a je to tu. Nastalo obdobie O. Nastalo sťahovanie! Opúšťame náš milovaný byt a ideme do nášho vysnívaného domu. Teda vlastne, je to skôr vysnívaný dom pána Zúbka, ale nemôžem poprieť, že aj pre mňa je tam pár vysnívaných kúskov. 🙂

No nebolo to najľahšie. Ak som si myslela, že ťažké bude rozhodnutie presťahovať sa, netušila som aká ťažká bude realizácia. Nakoniec to korunovala moja choroba, kedy som ležala v horúčkach a s kašlom v posteli a nemohla som absolútne nič. Všetko vybavoval a kontroloval a sťahoval Ivan.

Keď sa darí, tak sa darí

Posledný týždeň chodil na dom sám a všetko musel zvládať, lebo ja som nedokázala premýšľať ani nad tými najjednoduchšími vecami. Nevládala som ani stáť na nohách, nie to ešte baliť alebo sťahovať. Samozrejme nebola som schopná si sama robiť ani čaj, či prejsť do kúplene, takže chudák Zúbok nebol len v strese z toho, ako sa nám na dome všetko kazí, ale aj z toho, či som doma ešte neumrela. A mne zas nebolo zle len od choroby a smädu ale aj z výčitiek svedomia, že mu všetko padlo na plecia. 😀 My sme ale dvojka, čo? 😀

Celý týždeň som bola sama doma. Keď nebol Ivan v robote, tak bol niekde von a vybavoval veci okolo domu. Ako čerešničku na torte – chytila dáku pliagu aj Lilla a musel s ňou chodiť na injekcie. 😀 Keď sa Ivan konečne doma ukázal, vždy prišiel s nejakou jóbovkou, čo sa zas pokašlalo. Niektoré situácie sa nedajú ovplyvniť, no mne sa už veľakrát potvrdilo, že s pár tipmi a plánovaním, sa niektorým dá vyhnúť.

Sťahovanie = Problémy, problémy a zas ďalšie problémy

Prisahám, že sťahovanie je ako nočná mora. Najprv sme zistili, že nemôžeme mať internet a telku od operátora, od ktorého sme mali doteraz a musíme platiť zmluvnú pokutu, pretože ani nový majitelia v byte ho nechceli. 😀 Potom sme zistili, že nestíhajú dostavať dom na čas, lebo sa stali nejaké úrazy a robotníkov je málo. Takže všetko sa presunulo o mesiac.

Keď sa už konečne blížil (ďalší) dátum odovzdania domu, zistili sme, že nemáme ešte plot. Do toho volali Zúbkovi chlapi od interiérových dverí a povedali mu, že pokašlali objednávku a teda na ne musíme počkať ešte pár týždňov. Viete si predstaviť moje nadšenie z toho, že budem cikať bez dverí a že mačky budú mať prístup do všetkých miestností vrátane špajze? 😀

Presťahujeme sa vôbec niekedy?

Po dlhých úvahách, či ma Ivan nechá v takom chorom stave samú doma, dom v nedokončenom stave a pôjde na pánsku jazdu (podľa mňa sa len tváril, že nad tým uvažuje, chodí tam každý rok a neviem si predstaviť situáciu, kedy by sa tejto akcie zriekol), som myslela, že sa už nič viac neposerie…. Keď už bol vo vlaku, tak mi volá, že máme problém, ale nemám sa zbytočne stresovať, lebo už to rieši. 😀

„Tak potom na čo mi voláš?“ „No aby si mi povedal aký si šikovný“ 😀 😀 Och no dobre láska moja. V skratke, volali robotníci, že podlaha je už síce položená, ale chýba jeden kus. 😀 Naozaj som sa už nevedela, či plakať alebo sa smiať.

Keď prišli týpkovia nám namotovať kuchyňu a zistili, že tam niečo chýba a že my budeme dva týždne bez umývadla, odpadu a umývačky, nevládala som už nič iné, len sa smiať. V duchu som len dúfala, že aj iní ľudia majú pri sťahovaní takéto problémy ako my. 😀 Prosím, napíšte mi, že nie sme jediní, kto sťahovanie prežíva s takýmito útrapami 😀

Ak Vám je málo, niektoré vtipné momenty sú zaznamenané aj na mojom instagrame 🙂