Svadba za rohom

So Zúbkom sme sa dohodli, že noc pred veľkým dňom nebudeme spať spolu. Doma. Išiel teda spať, aj so svojimi družbami na miesto, kde sa bude konať naša žúrka 🙂 . Popravde som sa trošku bála, aby to chlapci neprepískli a Ivan nezabudol, že zajtra je už naozaj svadba. To sa však, našťastie, nestalo. Teda, nie že by to neprepískli, ale aspoň nezabudli prísť 😀 . Na druhý deň sa poctivo priznal, že sa síce riadne s chalanmi opili, ale po svadbe v tom plánujú pokračovať. To je ako jeho obľúbené príslovie : „je to síce ďalej, ale horšia cesta“. Ja som si však ako poistku na túto párty poslala špióna. No dobre… tak pozval si ho sám Zúbok, ale predsa len, môj ocko bol dobrá voľba, aby ho tam pritiahol aj keby sa bránil zubami-nechtami.

Ja som ostala doma a prišli za mnou aj moje družičky. Bola to skvelá noc a aj keď som si vravela, že by som sa mala vyspať do ružova, nakoniec sme išli spať niečo po tretej. Môj budíček to neovplyvnilo. Aj keď sme si ho určili na ôsmu ráno, ja som už bola od svadobnej nervozity hore od siedmej (tí, čo ma sledujete už dlhšie isto viete, že je u mňa naozaj rarita, byť tak skoro hore) a v duchu som si priala, aby bol tento deň naozaj taký, aký som si posledné mesiace priala. Aby sme si ho všetci naplno užili a zabavili sa. No a….aby nepršalo…

V deň svadby som si vypla telefón

Budúce nevesty, ak si plánujete časový harmonogram už niekoľko dní pred svadbou a ste rozhodnuté ho 100% a poctivo dodržiavať, z mojich skúseností hovorím…. kašlite na to. Ušetríte si veľa nervov. Neviem síce, ako to mali ostatné nevesty v tento deň (napíšte mi), ale nám sa časový harmonogram rozpadol hneď ráno, keď jedna z mojich družičiek zistila, že zabudla papiere na svadobný program a teda musí pre to ísť na druhú stranu Bratislavy. Ďalšiu družičku zas poprosil môj manžel po telefóne, aby našla jeho sľub, ktorý doma zabudol a aby mi o tom nehovorila. Pre istotu. To by som ale nemohla stáť hneď vedľa nej 😀 .

Potom mi volala mama, že spálila bratovi nohavice, takže budú meškať. Do toho všetkého písali hostia, strácali sa kamaráti, nenachádzali sa nejaké veci, dokonca mi volala bývalá kolegyňa z roboty lebo so mnou potrebovala predebatovať nejaké (pre ňu) dôležité veci… a chodili gratulačné správy. Vtedy sme usúdili, že bude (pre mňa) najlepšie, keď vypnem telefón a všetkých presmerujem na družičky, lebo som začínala mierne stresovať…

O tom, že celý čas ma trápilo počasie, pretože všade v predpovediach písali, že sa blíži poriadna búrka a teda náš svadobný deň pod holým nebom (vrátane obradu) je dosť ohrozený… Celé týždne som sa odmietala s hocikým baviť na tému „počasie„. BUDE PEKNE A HOTOVO. Moja jediná veta, ktorou som bola ochotná odpovedať. No v deň svadby, som to už naozaj asi nezvládla ignorovať. Družičky teda zohnali 4 priesvitné dáždniky a ja som sa ich snažila ignorovať. PRETOŽE BUDE PEKNE! ….však?….

Prípravy

Keďže moja mamina a bratia meškali, stretli sme sa až dole, keď sme nastupovali do taxíkov. Všade bol zmätok a ja trošku ľutujem, že sme si toto ráno s babami neužili trošku viac. Ale možno je to tak bežné, netuším. Ako ste to mali vy? My sme, y týchto príprav, zrušili aj fotografa. Keďže sme boli so Zúbkom pomerne ďaleko od seba, nechcela som si vyberať, ku komu by mal fotograf ísť a kedy. Myslela som, že si tým ušetrím ešte väčšie stresy, no teraz, s odstupom času mi je trošku ľúto, že nemáme uschované spomienky aj z týchto momentov.

S fotografom sme sa stretli až na mieste svadby – v Sade Janka Kráľa. Baby tam už všetko dekorovali a ja som už bola naozaj poriadne vyklepaná. Hlavou mi išlo neskutočne veľa vecí. Nebola som schopná sa s nikým rozprávať. Už som potrebovala objatie od môjho budúceho manžela. V tých momentov mi veľmi chýbali jeho upokojujúce slová a dotyky. Chcela som od neho počuť, že všetko dobre dopadne, že sa teší, a že je všetko super. No ja som si mobil vypla a samozrejme, ako my, tak aj oni meškali. Pozabúdalo sa niekoľko vecí a ja som už naozaj nemala kapacitu nič riešiť. Všetku kompetenciu som hodila na moje baby a dodnes im ďakujem, že sa toho chytili a riešili veci za mňa. Bola to neskutočná pomoc.

A potom to prišlo. Prišla informácia, že ženích vchádza do Sadu…