Svoje miesto

Začal sa nám nový rok. Rok 2021. A všetci akosi dúfame, že bude lepší ako bol ten predošlý. Môj rok 2020 vlastne ani nebol zlý. Bol iný ako predošlé roky, bol iný ako som dúfala, že bude, ale nebol zlý. Ako to už s novým rokom býva, väčšina z nás doňho vstupuje s predsavzatiami. Ja už to niekoľko rokov nerobím, pretože mi nikdy nevydržali dlho. Prešlo pár týždňov a všetko bolo po starom. Čo však robím, a robím to už pár rokov, je písanie si zoznam snov, cieľov a túžob. Pred pár dňami som si naň ako bod číslo jedna napísala: Svoje miesto!

Vytvoriť si doma svoj kútik. Moje malé kráľovstvo. Miesto, kde budem mať svoje veci, svoj kľud a svoj bordel. Priznajme si… ok, tak ja si priznám – moje veci boli všade. Tam diár, tam kniha, tam pero a papier, tam zošit, tam notebook…. Všade kam som sa pozrela boli moje veci. Všade som mala všetko a vlastne som nikde nič nemala, keď som to potrebovala. A už pár mesiacov som cítila, že ma ani nebaví písať, že sa musím prehovárať otvoriť notebook, že nikdy neviem, kde som s ním bola naposledy a kde je nabíjačka…

Papiere, diáre, zápisníky… konečne všetko na jednom mieste!

Potrebujem priestor

Začalo ma to trápiť a tak som pátrala v sebe samej. Čo sa deje a prečo sa to deje? Až som na to v jeden deň, kedy som všade, kade som chodila hundrala, prišla na to, že potrebujem mať svoju základňu. Svoj priestor. Niečo, ako má náš Robbo (vysávač) svoju nabíjaciu stanicu. Aj ja potrebujem svoj kútik! Svoj stôl som mala odkedy si pamätám. A všade, kde som bola. Doma, na intráku a potom aj v našom prvom byte so Zúbkom. Tu som, priznám sa, nad tým ani nerozmýšľala. Myslela som, že naň nebudem mať čas a chuť. Ale všetko je tak ako má byť. Už mám svoj stôl opäť. Muhaha.

Začiatkom roka som sa so svojimi potrebami podelila aj so Zúbkom. „Potrebujem svoj priestor“, povedala som mu. „Dobre, tak si ho sprav“, odpovedal mi. A začali sme riešiť. Lebo my vždy všetko riešime spolu. Tak nám to ide najlepšie. Aj keď vlastne niekedy ani nečakáme na odpoveď od toho druhého 😀 . Niekedy proste len vyslovíme otázku smerom k sebe a následne si aj sami odpovieme a ešte aj poďakujeme za radu 😀 „Rado sa stalo, aj nabudúce ti takto dobre poradím“ smejeme sa 😀 No a riešili sme, kde by bol kútik najvhodnejší. Ja som videla reálne len dve miesta – obývačka alebo spálňa. Zúbok navrhol aj hosťovskú, ale tam má on takú menšiu posilku, tak som to zavrhla.

Už nebudem hľadať nabíjačky 🙂 a položila som si na stôl aj všetky rozčítané knihy a publikácie, ku ktorým sa neustále vraciam

Toto je on

Stále som dumala, odkladala meranie a vymýšľanie. Predstavovala som si aké to bude náročné a zložité, a hlavne, Ikea je stále zavretá a bez toho, aby som stôl videla, si ho neobjednám. Až dnes v noci som si uvedomila, že veď my jeden nevyužitý stôl máme! Kúpili sme ho asi pred rokom ako jedálenský a nakoniec sa mi tam nepáčil, tak sme ho nahradili a dali ho na terasu. Stál tam chudáčik nešťastný, sám a nevyužitý a mne ho vždy bolo tak ľúto, že aký tam je opustený, keď ja som sa z neho v obchode tak veľmi tešila. A dnes? Blik! Stôl! Všetko do seba zapadlo ako puzzle a keď sme ho s Ivanom položili na jeho nové miesto, v ušiach mi zvonili zvončeky a v bruchu lietali motýle. Dokonalé!

Všetky svoje veci som si len vybalila z krabíc, poličiek, skriniek, magnetickú nástenku vytiahla zo skrine a voilà! Toto je moje nové miesto! Tu budem pre nás tvoriť články, vymýšľať nápady a hádam, keď si zoženiem dobré svetlo, vymyslíme aj nejaké live vysialanie na Insta 🙂 . Veľmi sa z toho miesta teším. Verím, že bude obrovským prínosom v mojej kreatíve 🙂 . A mám z neho o to väčšiu radosť, že som nemusela nič nové kupovať. Využila som to, čo sme mali doma 🙂 . Tak sa z tohto môjho kútiku teším, že je pol druhej ráno a ja som tu, za mojím novým stolom a píšem Vám tento článok 😀 . Ale už idem spať, ráno vstávam ku Karolke ja . A to mi pripomína, že ak ste nečítali môj posledný článok – je práve čas 🙂 Je o tom, že otec je tak isto plnohodnotný rodič, ako matka a je fajn, mať veci podelené spravodlivo.