Už vieme pohlavie a výsledky dopadli nad očakávania

V prvom tehotenstve sme pohlavie vedeli až v 20. týždni. Mladá slečna sa nechcela ukázať a schovávala sa ako sa len dalo. Dokonca ani tváričku sme nevideli, prosto sa nechcela fotiť. Takže, už som ani nebola prekvapená, keď sa nám situácia zopakovala. Dokonca sme čakali ešte dlhšie – presne o 4 týždne. Tentokrát som bola veľmi zvedavá! Ja už chcem vedieť pohlavie, pomoooc, som netrpezlivá!

Viac – menej mi bolo jedno, aké pohlavie budeme mať, aj keď priznávam, viac som sa prikláňala k dievčatku, lebo predsa len, už mám skúsenosti🙃. Ale myslela som si, že tentokrát to bude chlapec. Ivko túžil po druhom dievčatku a nebál sa to dávať najavo 😀 . No ja som si aj podľa príznakov myslela, že keďže je tehotenstvo úplne iné, aj pohlavie bude rozdielne.

Neboli len svetlé chvíle

Nechcela som to rozmazávať viac na Instagrame, pretože som veľmi dúfala, že to bude zbytočné. No v prvom trimestri som musela brať čípky kvôli hematómu, ktorý sa mi spravil a doktor ho objavil hneď pri prvej kontrole. Kľudový režim, žiadne ťažké práce, žiadny stres. Keby prišlo krvácanie máme utekať rovno na pohotovosť.

A mne sa opäť vrátili výčitky – čo keď je to moja chyba? Dieťa sa necítilo prijaté a teraz o neho možno kvôli mne prídeme. Mala som zlý pocit, len nedávno som mala cysty, dlho mi meškávala menštruácia a keď konečne prišla, bolo to peklo. Moje telo sa po pôrode veľmi zmenilo a mne trvalo, kým som to prijala… a teraz toto. Bola som fakt smutná, nemala som dobré obdobie, začínala zima, skoro bola tma, plus do toho opäť všetko pozatvárali a ja som bola doma „sama“ izolovaná lebo koronavírus… V tom období ma Ivko vzal do Prahy, asi sa už nevládal na mňa zúboženú pozerať 🙃 .

No a potom, asi v 20. týždni prišla ďalšia správa – v mojej placente je nejaká diera. Vraj doktor nevie, čo to môže byť a na morfe mi to skontrolujú, ale teda bábätko rastie a teda nevyzerá to tak, že by to mal byť problém. Ehm.. akože dobre, ale človeka to aj tak potom v tej hlave straší….

Budeme mať chlapčeka!

No tak ako som dúfala, všetko (zatiaľ, klop klop) dobre dopadlo! A mala som pravdu! V brušku nosím malé princiatko! Môj gynekológ bol veľmi vtipný – „nevidím tam nič, zas sa schováva. Počkať, počkať, myslím, že som tam niečo videl! Ale mohla to byť aj ruka!“ 😀 Uhm tak teda dík 😀 „Ale veď na morfo vám povedia isto, ešte počkajte pár týždňov. 😀 Druhé dík! 😀

A teda na morfe (btw Zúbka tam so mnou nepustili 🙁 Bol veľmi sklamaný), mi povedali, že 100% istota, že je to chlapček. Aj sa mi doktor snažil ukázať genitálie ale priznávam sa, ja na tých ultrazvukoch málokedy niečo vidím 😀 . Hej, môže to byť aj tým, že som si opäť zabudla okuliare 🙃.

Ale teda videla som tváričku, videla som srdiečko aj všetky pršteky. A tááááák som sa snažila neplakať od dojatia, lebo som cítila veľkú zodpovednosť všetko zreferovať manželovi. Ale ako som vyšla z ordinácie, všetky emócie na mňa doľahli, všetky strachy a obavy boli preč vďaka vyšetreniu a my, s najväčšou pravdepodobnosťou, budeme mať zdravého chlapčeka!