Výlet do Londýna

Výlet do Londýna sme začali plánovať niekedy začiatkom roka. Potrebovala som trochu nakopnúť a čo je lepší majáčik nádeje ako plánovanie dovolenky či výletu? No a keď sme boli na svadobnej ceste v Amerike, rozprávali sme sa s posádkou, že by sme sa šli pozrieť do štúdia Warner Bros, takže výber na výlet bol jasný. Ideme po stopách Harryho Pottera! Do Londýna!

Chceli sme ísť v Marci (ja čím skôr tým lepšie) ale stali sa dve veci. Jedna, že lístky do štúdií boli beznádejne vypredané 😀 a druhá, že v Apríli mali otvoriť novú zónu (Gringottbanku) a teda sme sa rozhodli, že pôjdeme tak, aby sme to mohli vidieť. Potrebovali sme zosynchronizovať všetky povinnosti nás štyroch a voľné lístky, najvhodnejší (a najskorší) termín pripadol teda na máj.

Kúpili sme lístky, letenky a moje netrpezlivé čakanie mohlo začať 🙂 Snažila som sa si ho krátiť vytváraním plánov čo, kde, kedy a ako uvidíme.

Zlý začiatok, dobrý koniec

Naivne som si myslela, že kým pôjdeme na dovolenku, už budeme presťahovaní. Až neskoro som si uvedomila, že to tak nebude. Kvôli šelmám som to potom už ani nehrotila, nechcela som sa v jeden deň presťahovať a na ďalší odísť na týždeň a nechať ich v novom prostredí. Takže som z toho upustila a zmierala sa s tým, že v Lodýne budeme cez telefón riešiť dom, podlahy a iné dokončovacie práce.

Ešte pred týmto zistením prišlo jedno oveľa väčšie zistenie. Také, ktoré sme rozdýchavali dlhšie a na pár dlhých minút som sa zľakla, že celý výlet budeme musieť zrušiť. Čakáme bábätko! Doktor našťastie nevidel žiadny problém a teda sme mohli do Londýna ísť. Zobrali sme našu Fazuľku na jej prvý výlet a kúpili jej tam na pamiatku prvé topánočky. Hej nechala som sa celkom fajnovo uniesť ale teraz sa môžem vyhovárať na hormóny. 😀

Svadba pred odletom

Keďže sme mali komplikácii málo, ešte sme si pridali. Deň pred odletom do Londýna sme šli na svadbu. Moju prvú svadbu v živote ak nerátam tú vlastnú. Tešila som sa na ňu ako malá a tak nepripadalo do úvahy ju vynechať. Hlavne som sa cítila nesmierne dôležito, keď nám prišla pozvánka a ja som bola svadobný hosť. 😀 O stresoch, že čo na seba, písať radšej nebudem – to by bolo na jeden celý článok. 😀

A tak sme v sobotu sadli do auta, išli na svadbu, poplakala som si na obrade 😀 nafutrovali sme sa na hostine a keďže ja tehotná, Zúbok šofér – našťastie ma nenechal v noci šoférovať 😀 Ja ako dobrá manželka som sa mu ponúkla, veď ja aj tak piť nemôžem, kľudne si daj… hah no nepili sme ani jeden a o jednej v noci sme sa vybrali domov. Z Banskej Bystrice do Bratislavy. Prespala som celú cestu. 😀 Teraz mi to je už smiešne ale vtedy mi to bolo riadne ľúto. Chudáčik Ivan, nechala som ho trápiť všetky tie kilometre a ja som si spokojne chrápala vedľa neho.

Prišli sme domov okolo tretej, o šiestej sme mali budík, lebo samozrejme na čo by sme sa balili v normálnom čase a o siedmej sme už vyrážali na autobus do Viedne na letisko. Toto bol môj prvý let, ktorý som prežila bez stresov, plaču a vracania – celý som ho totiž prespala. 😀 Aj v autobuse som si vraj schrupla ale to si nepamätám. Našťastie mám šikovného pána manžela a nafotil fotky z lietadla. 😀

Oxford

Naša prvá cesta po prílete do Londýna viedla rovno do Oxfordu. Historické budovy, úzke uličky a študenti v rovnošatách sa nám veľmi páčili. Vyskúšali sme aj študentské kaviarne – bolo to presne ako vo filmoch či v seriáloch : študenti sediaci pri stoloch so šálkou čaju, študujúci na svojich notebookoch. Nám študovanie nechýbalo, stačilo nám jedlo. 😀 Chlapci ochutnali aj miestne pivo a ja mám podozrenie, že to slovenské im chutí viac.

Do Oxfordu sme sa však vybrali po stopách Harryho Pottera a tak sme navštívili New Collage, kde ak si spomeniete bol strom, na ktorom sedel Draco Malfoy, vysmieval sa Harrymu a Alastor „Divooký“ Moody ho premenil na bielu fretku. Prešla som sa po chodbičke z filmu, posedela si na lavičke a odfotila sa pod tým nádherným stromom. Išli sme tam hneď ráno ako otvorili, takže tam nebol skoro nik, čo sme mali šťastie, pretože keď sme odchádzali prišli tam húfy fanúšikov a myslím si, že z fotiek by nebolo nič. Ani z mojej nálady, keďže nemám rada davy.

Navštívili sme aj halu, ktorou sa filmári nechali inšpirovať pri vytváraní Veľkej siene a samozrejme aj veľmi populárne schody. V spomínanej hale študenti normálne obedujú, takže je dôležité prísť pomimo obedňajšieho času, inak bude hala zavretá.

Spoznávanie Londýna

Musím sa priznať, tento výlet nebol pre mňa jednoduchý. Za prvé, už som do Londýna raz zavítala pred pár rokmi a teraz mi prepáčte, no neohúril ma. Myslela som, že druhý krát to bude iné ale nebolo. Mesto ako také je pekné ale nie je to to pravé pre mňa. A za druhé, tým, že som už bola tehotná to bolo pre mňa neskutočne vyčerpávajúce. Keď som doma plánovala, čo všetko chcem vidieť a kam ísť ani vo sne by mi nenapadlo, že nepozrieme ani polovicu z toho všetkého. Nevládala som. 😀

Každé dve hodiny som umierala od hladu a každý večer som fňukala ako ma bolia nohy. 😀 Keby sme tam boli čo i len o jeden deň dlhšie asi by som to nezvládla a zrútila sa. Bola som neskutočne vyčerpaná. Ale s odstupom času môžem prehlásiť, že to stálo za to. No už by som si to nezopakovala. 😀

Samozrejme nevynechali sme klasiky akou je Big Ben, London Eye a Tower Bridge. Ja som však na tomto výlete do Lodýna nemohla vynechať Millennium bridge. Keďže sa bojím výšok, extrémne rýchlo sme ho prešli na druhú stranu a nemám z neho ani fotky ale za to mám zážitok ako som sa po ňom prešla bez toho, aby ho Smrťožrúti zlikvidovali a ja som na ňom zomrela. 😀

Po stopách Harryho Pottera

Tak isto sme nemohli obísť Londýn bez toho, aby sme navštívili nástupište 9 a 3/4 na stanici Kings Cross. Keď tam pôjdete nečakajte od tohto miesta veľa. Je to veľká vlaková stanica s miliónom ľudí. Čo je však prekvapujúce resp. zavádzajúce, je fakt, že nástupište 9 a 10 nie je vôbec tam, kde ho vo filme ukazujú. Také to pekné tehlové „klasické“ nástupište je len po číslo 8, tie ďalšie sú extra moderné, sklenené a proste úúúplne iné ako tie z filmu.

Ďalšia vec je, že pre tú super foto pri „vchádzaní“ na nástupište by ste si museli vystáť doooosť dlhú radu (kukni výber na Instagrame) a zaplatiť nemalé peniaze. Neviem, či sa to niekomu oplatí. Ja som tam napríklad odmietla stáť, možno ale len z dôvodu, že podobnú fotku mám zo štúdií. No aj tak si myslím, že to je bohapustá ryža. Sry. Hneď vedľa sa nachádza obchodík, kde Vám s radosťou ( a za ťažké prachy) napíšu list na mieru o „prijatí na Rokfort“. Samozrejme ak sa tam pomedzi tých ľudí dostanete. 😀

Zoo

Keď raz budete mať taký skvelý nápad ako ja, že poďme do Zoo tam sa veľa nenachodím, nechajte si to vyhovoriť. Ja som si nenechala, nachodila som sa ako kôň ale na moju obranu – boli to skvelé minuté kroky. To čo bolo na druhý deň nebudem komentovať ale neľutujem. Ak pôjdete do Zoo a budete ochotní zaplatiť to vstupné, z ktorého Zúbka takmer porazilo 😀 určite tie peniaze neoľutujete. Aj on potom uznal, že sa to oplatilo vidieť.

Nádherné veľké výbehy, žiadne reťaze či klietky… Voľný pohyb a obrovský dozor personálu. Najviac super bolo, že personál nedirigoval zvieratá ale návštevníkov. Nedovolil im chytať či inak obmedzovať zvieratá. Vošli ste do obrovského „stanu“ alebo „pralesu“ a to bolo zvieracie územie. Boli sme svedkami toho, ako si leňochod  zmyslel, že ide konárom, ktorý vedie ponad chodník a jednoducho ho (ten chodník) uzavreli a ľudia museli ísť dookola. Fantázia.

Pokračovanie a hlavná časť výletu Warner Bros už onedlho 🙂