Život s hokejistom

Minule som sa sťažovala na svojho muža, teda… lepšie povedané na jeho smradľavé hokejové veci. Dnes sa posťažujem na ďalšie situácie, ktoré súvisia s hokejom.

Pamätám si to, ako keby to bolo včera! Boli sme v maturitnom ročníku, sedeli sme s babami v kaviarni, v ktorej mali zapnutú telku a akurát išiel hokej. Zapozerala som sa tak na tých hokejistov a bola som priam v šoku z toho, ako tam na tom lade tí chlapci makajú. Nestíhala som sa čudovať nad ich kondičkou. A vtedy som sa nahlas zamyslela a vypustila som z úst, že by som si chcela nájsť hokejistu.

Prešlo pár mesiacov a vesmír mi tento môj rozmar splnil. Našťastie nie je slávny takže sa nemusím báť, že by sa mi „stratil“ vo svete. A našťastie nečíta moje blogy, takže nebude urazený, že mu nedoprajem slávu a vytúženú kariéru 🙂 . Ivan hráva len rekreačne, s partiami tak isto naladených chlapov, ktorí milujú hokej. Keď sme sa sťahovali, jeho najväčšia obava bola, že nebude mať kde a s kým hrávať. Našťastie tu už mal pár kamarátov, ktorí sa sem presťahovali skôr a tak ho hneď začlenili do hokejovej partie. Začalo to fajn, raz do týždňa, neskôr to bolo dva krát a teraz, keď sa (pre neho) zadarí, ide aj štyri krát.

Úrazy

Infarkt ma chytá vždy, keď podľa mojich výpočtov už má byť doma a jeho nikde. Samozrejme, že telefón nedvíha. A ako milujúca manželka mám strach!! 😀 A on, po nekonečnej hodine, kedy už mám také scenáre, že by som možno aj sošku vyhrala, mi celý rozžiarený zodvihne s tým, že sa mu naskytla príležitosť hrať o hodinu dlhšie a nemal čas, poprípade mi zabudol dať vedieť.

To, že je hokej drahý šport je všeobecne známe. To, že je hokej nebezpečný šport je fakt. Ivan chodí domov permanentne s nejakou novou modrinou. Už sme si zvykli. Minule však prišiel domov s dochrámanou nohou. Donútila som ho ísť k doktorke. Tá ho poslala na röntgen. Domov prišiel s tým, že má LEN pomliaždené chodidlo. Noha opuchnutá tak, že na(ne)šťastie ani korčuľu neobul. Lebo keby ju obul, tak s ňou ide aj na hokej! Bol s tým doma asi dva týždne. Potom šiel hrať a vrátil sa z hokeja zas s boľavou nohou. Namiesto opuchu tam má tenisovú loptičku. K doktorke ísť nechce. Prečo? Pretože ho za 4 dni čaká turnaj, na ktorý proste ide. Zaujímavé je, že na turnaj si trúfa, doktorku nepotrebuje, ale prádlo vyvešať? To ho nôžka bolí! 😀

Hokej na prvom mieste

Keby Ivan čítal tento článok, namietal by, že hokej na prvom mieste určite nemá. Že na prvom mieste som ja a hokej je v tesnom závese. Ale keďže sa v tomto článku sťažujem, nebudem prikladať Ivanovej imaginárnej námietke žiadnu váhu .

Keďže máva hokej aj štyri krát do týždňa, je jasné, že všetky plány tomu musíme prispôsobovať. Problém nastáva vtedy, keď si zmýlim deň alebo pokašlem časy. Pretože ten hokej nemá vždy v ten istý čas. Sú dni, keď ich má ráno, sú dni, keď ich má večer/v noci a sú dni, keď ich má poobede. A samozrejme, že keď si to už ako tak pamätám, sa to zmení, prehodí alebo nedajboh, presunie!

Chcem ísť do kina. Nemôžeme, má hokej. Chcem ísť s ním spať? Zabudni, on ide na deviatu na hokej. Chcela by som ísť do mesta. Dnes nie, pretože Ivanovi o piatej začína hokej. Chcem si dať spoločnú večeru? Joj, dnes nie, pretože ide na hokej a nemôže predtým veľa jesť . Chceš raňajky v nedeľu so svojím manželom? No buď vstaneš o piatej ráno (ale to si dá maximálne jogurt, lebo veď by nevládal) alebo počkáš do desiatej kým sa vráti. 😀 Áno, čakám do desiatej… Výhoda tohto nedeľného hokeja je, že aspoň mám čerstvé raňajky, lebo po hokeji sa zastaví v obchode. Nevýhoda je, že ak sa Ivan zastaví v obchode, predlžuje sa čakací čas na raňajky minimálne o pol hodinu…. Nesťažujem sa! Vždy lepšie ako by som mala ísť do toho obchodu ja. 😀

Výsostné právo na ovládač

A hádajte, čomu sa prispôsobujeme ak pán manžel nehrá hokej? No predsa hre v telke! Presne tak. Ak ide Slovan pozeráme. Ak idú majstrovstvá dáva si dokonca BUDÍK! Minule som ostala v šoku, pretože to tým hokejistom naozaj šlo. Potom mi Ivan poveral že sú to mladí. Aha…jasné, už chápem…Takže som dostala prednášku aký je vlastne medzi nimi rozdiel, ako sa tieto kategórie rozdeľujú a že mladí sú naša hokejová budúcnosť. Odvtedy nám idú pravidelne v telke aj oni.. No a v tomto odseku neostávame len pri hokeji. Nie nie. Keď sa jedná o telku tak u nás idú všetky športy. Hlavne zjazdy, slalomy a biatlony. No ale už sme pozerali aj behy, rýchlu chôdzu a samozrejme Sagana. Proste športy. Keď prepne na futbal vtedy odchádzam… Ten je už za mojou hranicou tolerantnosti (futbalisti prepáčte… ale keď chcem herecké výkony pustím si radšej film).

Inak v telke nepozeráme skoro nič. Vlastne hej, môjho Pottera a reláciu na stévečke Milujem Slovensko. No a po novom Oteckov 😀 Ale šport ide 3/4 času kedy je telka zapnutá 😉

No nič, musím sa s vami rozlúčiť. Končí zápas a ak nevezmem do rúk ovládač skôr, ako začne nejaký ďalší, budem mať ďalšie dve hodiny prednášku o ofsajdoch a zakázaných uvoľneniach 😉 Tak pa.