o Zúbkovej

Životný festival

Leto, chatovačky, koncerty, stanovačky a festivaly. To je presne to, na čo sa celý rok teším. V januári, kedy je už o štvrtej tma a zima ako v ruskom filme sú práve tieto predstavy u mňa svetielka majáku. A práve leto 2013 mi priniesol do života festival, ktorý mi mal zmeniť život.

Mala som čerstvo odmaturované a myslela som si, že ma čaká posledné „prázdninové“ leto, lebo na vysokú školu som sa nechystala. Teda, UŽ som sa nechystala. Kým sa posielajú na výšky prihlášky, chodila som s chlapcom, s ktorým sme mali naplánované vysoké školy v Bratislave. On tam už bol a ja som chcela prísť za ním a predĺžiť si teda ešte študentský život.

Avšak kým som zmaturovala a kým mi vôbec prišiel papier zo školy, že ma berú, náš štvorročný vzťah sa skončil. Hej, mala som pocit, že tým rozchodom sa skončil aj môj život, nebudem zapierať. 😀

Začala som chodiť do mesta s kamoškami a začalo to byť lepšie 🙂

Leto 2013

No dni sa začali predlžovať, ja som sa z rozchodu začala otriasať a teda moje pubertálne osemnásťročné ja si povedalo, že ma predsa nejaký chlap nezlomí a ja si idem toto moje „posledné“ leto užiť naplno.

So spolužiačkou Maťou sme sa vybrali na festival. Malo nás ísť viac ale ako to už býva, z dvadsiatich ľudí sme ostali dve. Nezľakli sme sa toho a rozhodli sme sa, že Ružinú pokoríme aj bez nich.

Keďže som podobný článok už písala aj pre Svadobné jedinečnosti, niektoré časti tých dní vynechám, a vy ak chcete utekajte si prečítať tento článok 🙂 Ja vám tu napíšem ostatok.

V článku u Nikol spomínam aj naše „problémy“ so stanom

Lake festival Ružiná

Keď sme tam tak v strede areálu s Maťou stáli a ja som si ho prvý krát všimla, nad hlavou mu žiarila tá pomyselná šípka, že TOTO JE ON. Šípku som ale v momente poslala do péčka, veď ja nie som romantická duša a na žiadnu lásku na prvý pohľad neverím.

Ale chcela som ho spoznať, priznávam, veľmi sa mi páčil. Po zoznámení (zas odkazujem na ten článok u Nikol) sa s Ivanom a jeho partou, sme s nimi ostali celú noc až do rána, kedy sme si už naozaj potrebovali ísť ľahnúť.

Ivan mi navrhol, že by som mohla ísť spať k nemu do stanu, pretože on v ňom má matrac. Ja som ho vysmiala, veď kto už len chodí na festival s matracom a tak som mu pekne oznámila, že ak chce ostať so mnou, musí byť v stane kde budem aj s Maťou. Maťa si do stanu vzala ďalšieho „kamoša“ a teda sme v dvojmiestnom stane „spali“ štyria 😀 . Neviem ako sa to dalo, ale kľudne by sa k nám ešte jeden človek zmestil, toľko miesta tam bolo. 😀

Letná „láska“

Viete si predstaviť moje zdesenie, keď po pár hodinách na tvrdej zemi s ďalšími troma ľuďmi v dvojmiestnom stane, sme prišli k Ivanovmu prechodnému bydlisku a ja som uvidela, že ten človek má naozaj v stane matrac? Vtedy som pochopila, že ma nechcel len nalákať do stanu ale naozaj ten matrac má. 😀 😀 Veľké smiešky sme vtedy s Maťou mali a ďalšiu noc sme už boli ochotnejšie ísť spať k nim. 😉

S chalanmi sme strávili aj zvyšok festivalu, ja som sa s Ivanom dohodla, že toto bude náš víkend ale LEN víkend, lebo ja mám za sebou ten môj nešťastný vzťah, takže žiadnu lásku nehľadám a on mi povedal, že on má za sebou tiež sklamanie a zaľúbiť sa už nevie aj keby chcel (och ako sa teraz na tejto jeho vete smejeme 😀 ak by ste chceli pokračovanie našej „lovestory“ dajte mi vedieť 🙂 ).

Och presne si pamätám ako som si vtedy povedala, že ten chalan je úžasný a poslal mi ho do cesty sám vesmír.

Bol to skvelý víkend, nezáväzný ale pritom sme sa dokázali rozprávať úplne o všetkom. Aj kamarátov má skvelých, bola s nimi neskutočná sranda a s Ivanom bola medzi nami taká chémia, že sme sa nevedeli ovládať.

Naša prvá spoločná fotka 🙂

Muž môjho života

Nuž, verím tomu, že sme im išli dosť na nervy, ale bolo to silnejšie než my. Stačilo sa mi pozrieť sa do jeho očí, na to jeho telo a mohol si so mnou robiť čo chcel. 😀

Keď ma vyhadzoval v mojom rodnom meste, poprial mi krásny život a ja som ako v mrákotách odišla domov. Až tam, keď som mame (a všetkým ostatným, ktorí boli ochotní ma počávať 😀 ) rozprávala ako bolo a KOHO som stretla, som zistila, že som si u neho v aute zabudla foťák. Jasné, nikto mi neveril, že to bola náhoda. Ako sa vraví – náhody neexistujú 🙂

Veď kto by veril, keď som o ňom hovorila ako o chlapovi, ktoré by som bola ochotná si vziať a mať s ním deti. Áno, ja, ktorá sa vydávať nechcela a už vôbec nie rodiť 😀 . No hotová som z neho bola, čo Vám poviem. 🙂 A stále som a naozaj dúfam, že aj stále budem, keďže som si ho nakoniec aj vzala. 😀

Článok o zásnubách TU, o našej svadbe čoskoro, o našej svadobnej ceste sú už online.


Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

error

Sociálne siete