Ako som sa zamilovala do knihy

Ahojte 🙂 Už tu máme Marec a ja sa z neho neskutočne tešííím, lebo s ním prichádza aj jar 🙂 . No Marec je aj mesiac knihy,  a tak som sa rozhodla, že Vám poviem niečo o tých mojich najobľúbenejších. 🙂 Ak ma poznáte, alebo sledujete na Instagrame, isto Vám neuniklo, že milujem knihy Harryho Pottera. A dnes by som Vám chcela rozpovedať, ako som sa k tejto mojej láske dostala.

Všetko to vlastne odštartovala moja mamina. Pamätám si, že brácho bol ešte malý a ona v tej dobe čítala dosť kníh. A pamätám si ju aj s knihou Harryho Pottera. Neviem, či sa jej do rúk najprv dostala kniha alebo film, ale som si istá, že ich v tom období čítala. A môj brat pozeral film. Harry Potter a Kameň mudrcov. A pozeral ho stále. Dookola. Nonstop. Mala som chuť tú VHSku chytiť a vyhodiť von oknom. Pre neskoršie narodených – VHS bola kazeta, na ktorej sme mali filmy a rozprávky. Niečo ako DVD ale väčšie a musel si počkať, kým ti ju prehrávač pretočí, ak si ju už dopozeral.

Nenávisť je len krôčik ku láske

Priznávam sa, nemala som ten film rada. Asi ma aj zaujal ale tým, že to u nás šlo stále dookola som to proste ťažko znášala a dnes tie dialógy z jednotky poznám hlavne kvôli tomu, že to u nás šlo naozaj nonstop. Potom vyšla dvojka a bol tam hnusný, slizký had a škaredý, chlpatý, obrovský pavúk… na to som už naozaj nepotrebovala pozerať.

Prešiel nejaký čas a ja som o Harry Potterovi zrazu nepočúvala deň čo deň a Hermiona prestala Ronovi vysvetľovať „je to leviósa a nie leviosááá“. Po tomto časovom úseku si rozprávku mohla dovoliť aj televízia a my sme si naplánovali urobiť rodinný večer pred telkou. Rodičia, brat a ja. Dokonca sme si k tomu chceli urobiť aj pukance 😀 . Och to boli časy keď sme si pukance doma museli robiť na panvici 😀 (premýšľam, len sme nevedeli o tých do mikrovlnky alebo naozaj prišli neskôr? 😀 ).

Neposedné decko

Už si presne nepamätám čo, ale niečo som ZAS vyviedla a môjmu otcovi sa zdalo, že najlepší výchovný trest bude, keď mi zakáže pozerať telku. Totiž v tom čase som bola…no ako to pekne povedať….živé decko 😀 Tvrdohlavá, výbušná, nedochvíľna a veľa vecí som strácala. A viem, že som už mala zaracha a nesmela som chodiť von, takže logicky sa pokračovalo telkou 😀 (počítače ešte neboli tak v kurze 😀 ).

No a keďže som bola tvrdohlavá a potrebovala som mať posledné slovo, musela som si nejako sama pred sebou dokázať, že ma až tak nevytrestal ako si myslel. Dnes už viem, že urobil to najlepšie čo mohol a vďaka nemu som vlastne prepadla tejto mojej láske. 🙂

Sedela som ofučaná v izbe a potrebovala som niečo vymyslieť. Neviem ako sa zjavila tá kniha v našej detskej knižničôčke. Do kopy tam bolo asi sedem kníh a medzi nimi aj ona! Harry Potter a Kameň mudrcov. Možno tam bola od čias keď tú knihu čítala mamina alebo sa stal zázrak a jednoducho ju tam zoslal vesmír – netuším, ale bola tam. A moje pubertálne JA jasalo! Ha! Nemôžem pozerať? Nevadí! Veď ja si to prečítam! A tak som začala čítať sama moju prvú knihu v živote. A čítam až dodnes. Od prvej, cez doplnkové až po poslednú knihu. A milujem to. Prečo? Pretože je to extrémne prepracované, pretože tam boli presne tie veci, ktoré mi vo filme chýbali a pretože sú tam ukázané pravé životné hodnoty.

Láska ku knihám

Doma sme mali len jednotku ale ja som chcela čítať ďalej a tak som prosila rodičov, nech mi kúpia aj ostatné. No na čo mi budú kupovať, keď existujú kamarátky a knižnice. A tak sme knihy požičiavali a ja som ich hltala jednu za druhou. Prišli Vianoce. Nepýtala som si nič, len pokračovanie Harryho Pottera. Mamina bola za, ale tatino to nebral tak pozitívne. „Vyhadzovať toľké peniaze za knihy? Csa! Veď existujú knižnice! Nech nevymýšľa“ (och to bola výchova! Vážiť si VŠETKO. Pretože som si všetko vyprosila alebo zaslúžila – dosť často sa jedno nezaobišlo bez druhého 😀 ).

Myslím, že som akurát bola na štvrtej knihe? Fakt neviem, klamala by som, keby som Vám to tvrdila s určitosťou. No pamätám si, že keď som rozbalila prvý darček bola som asi tri sekundy sklamaná. Pretože sa tam neobjavilo pokračovanie. Bola tam Potterovka, ktorú som už prečítala. Hovorím… tri sekundy. Potom som vyskočila šťastná ako blcha, že vlastním ďalšiu knihu a pomaly si teda doplním zbierku. No a čo, že som ju už čítala, hlavne že je moja! Utekala som vybozkávať rodičov a poďakovať Ježiškovi. Pretože vtedy ešte ku nám chodil. Brat mal ešte málo rokov 😀

Potterovské Vianoce

A potom mi brat podal ďalší balík a tam bola ďalšia kniha. A potom ďalšia a ďalšia! Tie Vianoce boli môj knižný veľtrh. Dostala som všetky dostupné knihy s príbehom o Potterovi! Už som si nemusela požičiavať a mohla som čítať koľko som chcela! Žiadne detské Vianoce si nepamätám tak dokonale ako tieto.

Dodnes som rodičom neskutočne vďačná, že si tak siahli do vrecka a kúpili mi (myslím) 5 kníh naraz a tým mi urobili takú nesmiernu radosť a spečatili tak túto moju lásku k svetu J.K. Rowlingovej. Viete, my sme to mali tak, že sme nedostávali kvantá darčekov. Doteraz to máme tak aj so Zúbkom, že si dáme niečo malé symbolické alebo niečo, čo vieme, že toho druhého isto poteší ale neberieme si na to úvery 😀 . No a toto bolo na tú dobu pre mňa niečo obrovské. A hlavne som bola prekvapená, že sa ocino nakoniec podvolil mamine a dovolil minúť toľko peňazí na knihy. Asi som si ozaj zaslúžila! Alebo som veľa prosila 😀 .

Čítala som všade

Doslova. A nie je bohvie čo, keď čítate v autobuse plnom deciek na ceste do alebo zo školy a prídete k extrémne smutnej pasáži a rozrevete sa tam 😀 . S knihami som sa stala antisociálna. Proste som si sadla do kúta a čítala. Jediné, čo ma odpútalo od čítania bol kamarát, ktorý mal HP tiež rád a aj ho čítal. Vtedy sme v autobuse rozoberali čo a prečo sa stalo a ako to asi dopadne. Doteraz sú tieto konšpirácie mojou obľúbenou témou 😀 .

Raz ma mama vzala na nákup. Už ako dieťa som tieto nákupy nemala rada (zas odkazujem na svoj Instagram, kde sa na to dosť často sťažujem) a teda som ju uprosila, že budem strážiť brata v aute. Keď sa vrátila našla ma uslzenú a celú smutnú. Dnes jej ten šok naozaj nezávidím. Prídeš z obchodu a dieťa si nájdeš totálne urevané. Keď som jej vyrozprávala prečo plačem, nevedela či sa má hnevať za ten skoroinfarkt alebo sa smiať, že to takto prežívam. 😀 Vysvitlo totiž že som popri „strážení“ brata čítala knihu a v nej práve zomrel riaditeľ. Proste som bola emotívna a empatická no! 😀 Keby ste chceli vedieť…stále plačem pri niektorých častiach. 😀

Môj prvý balík

Kníh je dokopy sedem (s dejovou líniou HP, jasné, že doplnkových je kvantum). No ja som ich začala čítať keď ich bolo tuším šesť alebo päť. Nepamätám si presne či už bola vydaná šestka alebo ju vydali akurát do toho času kým som sa k nej dočítala. Ale pamätám si že na sedmičku som čakala ako na spasenie 🙂 . Bývali sme na dedine, ďaleko od kníhkupectiev takže som nezažila také státie o polnoci pred obchodom a čakanie na knihu ako to niektorí fanúšikovia opisujú. 🙂 Verím, že to muselo byť fantastické. Ja som sedela doma na zadku a čakala kým mi ju donesie poštárka.

Išla som zo školy a volala mi mama. Vraj mi prišiel balíček. Obe sme vedeli AKÝ balíček. Vlastnej mame som ZAKÁZALA otvoriť ho. 😀 Myslela som si že z autobusu vyskočím a začnem domov utekať. Chcela, potrebovala som tam byť čo najskôr. Ten autobus nikdy nešiel pomalšie ako vtedy! Už nech som doma a môžem čítať! Nech sa konečne dozviem ako to skončí… celé toto obdobie bolo skvelé. A keby sa dalo, zopakovala by som si ho. To vzrušenie, to hltanie stránok a to napätie z toho, čo a ako sa bude odohrávať. Ten strach o hlavných hrdinov, to prekvapenie z toho vyvrcholenia deja… To všetko. 🙂

Milujem ten príbeh. Pamätám si aká som bola na konci smutná, že už nebudem mať čo čítať, že to skončilo. Tak som sa tešila aspoň na filmy aj keď mi bolo jasné, že nebudú také dobré ako knihy. No aspoň niečo. Keď som išla z kina keď skončila posledná časť, všetci boli vytešení len ja som revala ako malé decko 😀 . Lebo čo teraz? Na čo sa budem tešiť? 😀 Koniec sveta to bol. Dnes, keď ich čítam zas a znova, vždy dúfam, že sa už poučia zo svojich chýb a moje milované postavy nezomrú. Zatiaľ sa nepoučili….možno zas nabudúce.

Moja zbierka

Moja zbierka sa dlhé roky skladala len zo siedmych kníh. Z tých kníh, ktoré som dostala od rodičov. Keď som sa osamostatnila a začala bývať vo vlastnom a tým som získala viac priestoru ako dovtedy v izbe s bratom alebo na internáte, sa mi zrazu otvorili nekonečné možnosti 😀 . Zarábala som si vlastné peniaze, takže mi nikto nemohol hovoriť, že ich míňam na hlúposti (muž sa chvíľu snažil ale potom som mu pripomenula jeho míňanie na hokej a hneď prestal 😀 ) a už bolo aj miesto, kde by som si tie „hlúposti“ mohla ukladať. Úúú to bol pocit! 😀

Moja prvá dokúpená kniha bola Harry Potter a filmové čary. Doteraz si pamätám ako som zrazu mala opäť 12 rokov a zaspávala som s knihou v náručí. Hej…Zúbok nebol nadšený ale tak… už si zvykol 😀 . Od tej doby sa moja zbierka Harry Potter predmetov dosť rozrástla . Viem, že nie som ten najväčší fanúšik s najväčším množstvom HP vecí na svete.

Úprimne : ani to nepotrebujem. Nepotrebujem a ani nechcem aby sa moja izba začínala HP kobercom a končila HP nočnou lampičkou. Stále mám pár kúskov, ktoré by som do nej rada zaradila a verím, že keď na to budú financie, že ich aj zaradím, no nehrotím to. Budeme sa čochvíľa sťahovať (séria článkov) a viem, že nejaký čas pôjdu všetky peňažné prostriedky touto cestou. Je dôležité vedieť si určiť priority. 🙂 Väčšinu vecí čo mám, som podostávala na sviatky od rodiny a známych a ja som za to veľmi vďačná. Vždy ma neskutočne potešia, pretože ja by som si tie veci sama pravdepodobne nekúpila. Takže win-win 😀 .

A čo vy a vaše obľúbené knihy? Napíšte mi do komentárov, ktoré sú vaše obľúbené, poprípade ako ste sa k nim dostali 🙂

Viac fotiek nájdete na mojom Instagrame vo výbere #Potterlover nájdete všetky moje storky na túto tému a článok o Harry Potter svete, ktorý som navštívila nájdete TU. Viac o zábavnom parku, v ktorom sa tento HP svet nachádza TU.

Ešte by ma zaujímalo – Harry Potter fans, čo hovoríte na Fantastické zvery? 🙂