Bude nás viac

Tak. A je to tu! Nastal deň pre článok, o ktorom som tak dlho premýšľala a dátum uverejnenia som odkladala každý mesiac. Sama nechápem, ako som to dokázala, keďže som dosť netrpezlivý človek, no asi sa pribúdajúcimi rokmi učím novým vlastnostiam…

Alebo ma to tá naša Fazuľka prišla naučiť. Lebo presne o nej je tento článok. Budeme so Zúbkom rodičia! Bude nás doma o jedného viac. K tým našim šelmám pribudne nový parťák.

Budeme mať bábätko

Poznáte tú hlúpu frázu z filmov, keď doktor zrazu gratuluje a žena nechápe, otvorí ústa a spýta sa: „Ako sa to len mohlo stať?“ 😀 Tak presne túto fázu som sa snažila si odpustiť, no bolo to to prvé, čo mi napadlo. Hneď potom som sa pozrela na tú fotečku, čo mi doktor podal a zrazu som mala v hlave úplné prázdno. Stratila som reč a nedokázala som absolútne nič. Myslieť, reagovať, prejavovať emócie alebo rozprávať. Vôbec si nepamätám, čo mi doktor a sestrička hovorili. Možno keby mi na lístoček nenapísala ďalší termín, ani by som nevedela, kedy sa tam znovu ukázať. 😀 Teraz sa už smejem, teraz je už dobre. Občas. 😀

Nie že by sme so Zúbkom o dieťati nehovorili alebo ho nechceli, no niektorí z nás (ehm) si mysleli, že ten SPRÁVNY ČAS ešte neprišiel. Evidentne si Fazuľa sama určila ten správny čas, jednoducho prišla a ja som pochopila, že asi na takéto udalosti nikdy nie je ten správny čas. Veď prečo nečakať dieťa, keď sa ti mení svet od základov a tvoj muž ťa sťahuje do domu na dedinu? Prečo ešte nepridať pár pregrcaných mesiacov, totálne zmeny chutí, výkyvy nálad a nos ako stopársky pes? V pohodeee, veď som žena, ja to zvládnem. 😀

Budeme rodičia

A vlastne, aj keď sme s Ivanom ešte sami deti, je to fajn, lebo budeme tej Fazuľke mentálne bližšie. 😀 Len dúfam, že tá zodpovednosť, čo ma začala prenasledovať, ma nedobehne úplne, a že sa zo mňa nestane precitlivelá a úzkostlivá, raw, eko, bio matka. 😀 Možno preto to sem píšem, aby keď začnem dostávať infarkt, že dieťa ochutnalo piesok, som si tu mohla prečítať svoje slová a ukľudniť sa. 😀 Teraz sme so Zúbkom frajeri, že ako ľahko to budeme dávať, ako sa budeme správať a ako budeme vychovávať. Vlastne vychovávať nebudeme, veď stačí pekne žiť a dieťa sa pridá. Nie? No veď uvidíme, stýl Pokus – omyl, vyberám si teba. 😀

Zatiaľ to nevie veľa ľudí, teda… do dnešného dňa to skoro nik nevedel. Iba ak by ste stretli pána manžela a on Vám namiesto pozdravu nepovedal tú novinu. 😀 Joj, možno mu krivdím ale on to „tajomstvo“ naozaj nevedel vôbec udržať. Snažil sa veľmi, to je pravda ale každý deň sa ma pýtal, kedy už konečne môže hovoriť, kedy to oznámime 😀 .

Fazuľkové novinky

Ja som chcela počkať. Aspoň tak rok alebo dva po pôrode. 😀 Čo je naozaj čudné, vždy som si myslela, že takúto novinu budem chcieť rozkričať do celého sveta… Nezažiješ, nevieš. 😀 Chudák Zúbok, prvýkrát som ho videla nedočkavejšieho ako ja. Muhehe krásny pocit 😀

No čas ubiehal a Fazuľa začala rásť a teda aj brucho rástlo a teda sa to čím ďalej začalo tajiť ťažšie. Ľuďom sa to začalo zdať čudné, veď som stále jedla, grcala a spala 😀 A tak som povolila a Ivan začal rozprávať. Podmienka bola, hovoriť to osobne, nie cez internet. Chcela som proste vidieť ako sa ľudia tvária, keď si nás predstavujú ako rodičov. 😀 Tiež sa na tej predstave bavím. Stále. Aj teraz. Čo je fajn, pretože boli mesiace, keď som nad tou predstavou plakala 😀 .

Takže ak si kamarát a doteraz si o Fazuli nevedel, nehnevaj sa. Len sme sa za tie mesiace nestretli. Teraz keď by sme sa aj stretli, asi by si odpadol z tých rozmerov, ktoré už mám. Je to pre tvoje dobro. Takto to ľahšie rozdýchaš a budeš vedieť čo čakať. 😀